INCREDIBLE INDIA III : Rishikesh – mekka jógy a vstupná brána do Himaláji

Konečne pristávame v Dehra Dun-e, najbližšom letisku vzdialenom asi hodinu autom od Rishikeshu. Je niečo po deviatej, či desiatej hodine – proste už je tma. Ako mierne pokročilý znalec indickej dopravy opäť prichádzam k okienku pre-paid taxi a ukazujem adresu hostelu. Zaplatím a už si ma šofér vedie k autu. Adresu ukazujem pre istotu ešte aj jemu. Všetko jasné, hodinová cesta pred nami. V Rishikeshi zastavujeme aby sme sa u našich priateľov „uistili“ o ceste. Taxikár volá na hostel, striedavo si podávame telefón a dohadujeme sa čo a ako. Neviem, či to bolo telefónom, alebo signálom, ale cez tú Nokiu 0001 počujem len každé druhé slovo.

Po desiatich minútach dohadovania sa sme prišli na to, že šofér ma nemôže odviesť priamo k hostelu, pretože by mu to trvalo ešte takú minimálne polhodinu. Odvezie ma k 5 minút vzdialenému mostu, cez ktorý prejdem a za chvíľu som na hosteli. Platí!

Aby som to vysvetlil. Rishikesh je mesto rozkladajúce sa pozdĺžne na brehoch rieky Gangy. Samotný Rishikesh nie je až taký vyhľadávaný turistami ako jeho severná štvrť zvaná Tapovan. V tejto štvrti sú dva mosty, cez ktoré autá neprejdú. Ak máte hostel na druhej strane rieky, musíte prejsť cez most. Most pre autá je ďalej asi o 10 km, takže sa to nikomu neoplatí. Veľa áut na druhej strane rieky nestretnete. Na začiatku článku asi najčastejší pohľad na Rishikesh, ktorý nájdete na internete – most Laxman a ašram Trayambakeshwar:

Konečne prichádzam na hostel Maa Ganga guest house. Najluxusnejšie z celého hostela vyzerala kancelária majiteľa. Mal v nej modré neónové osvietenie, veľký drevený stôl, kožené kreslo a veľmi starého, zarasteného a pofajčievajúceho Inda. Nie, portrét krstného otca na stene nemal. Musím povedať, že tento hostel bol hrozný. Úplne anti-sociálne rozmiestnenie izieb, žiadne spoločné priestory. Postele boli asi na štýl feng-šuj, že pomaly len matrace na zemi. Žiadne obliečky A klíma? Obrovský ventilátor na strope, z ktorého človek leda tak ochorie. Žiadne skrinky na zamykanie vecí. Sám na izbe. Celkovo mi ten hostel prišiel ako deň otvorených dverí pre zlodejov, ktorí mohli za pár minút pekne zbohatnúť. Pozerám do mobilu, čo som si to vlastne vybavil a došiel som na to, že som si zarezeroval zlý hostel ako som chcel. Nevadí, jednu noc vydržím a zajtra sa presúvam.

A vtedy to prišlo!! Jedna z najhorších možných vecí, ktorá sa vám môže prihodiť počas cestovania, obzvlášť osamote.

A vtedy to prišlo!! Jedna z najhorších možných vecí, ktorá sa vám môže prihodiť počas cestovania, obzvlášť osamote. Začína ma bolieť hlava a zalieva ma horúčka. Začínam premýšľať, či to zavinilo jedlo alebo komáre v centre pre slony. Ponadávam si, na čo som tu šiel sám, prečo som doteraz nepoužil žiadny repelent a nedoniesol si fľaštičku bošáckej 52-ky. Po chvíľke opúšťania sa som si teda naordinoval paralen, vysoké dávky vitamínu C a spánok. Dobrú noc…

Dobré ráno…už mi je lepšie. Balím si veci a mením hostel. Na novom hosteli klasicky pod mojim menom čakali Inda, tak ma trošku vystrašili, že tu mojú rezerváciu nemali. Rishikesh je svetová mekka jógy a je to tu fakt cítiť. Všade pobehujúci hippisáci s jogamatkami. Všade samé ponuky lekcií jogy a meditácie. Ja som tu však neprišiel za tým, ale za kopečkami. Vyberám sa k vodopádom Neergarh. Je faktom, že v Indii vybavíte všetko, len sa treba spýtať. Tak mňa teda k začiatku „treku“ odviezol Ind na svojom skútri.

Zaplatím vstupné a začínam šliapať po štrkovej ceste mierne dohora. Že vraj to je nejaké 2-3 kilometre. Asi aj bolo, ale v tých 40 stupňových teplotách to nie je nič príjemné. K tomu vás ešte každú chvíľu obehne Ind s frajerkou na skútri. Príroda veľmi pekná, aj voda už celkom čistejšia. Nemyslel som si, že po ceste k vodopádom stretnem chudobné rodiny bývajúce v stanoch pri ceste. Prichádzam k vodopádu. No nebudem klamať, ale oproti našim tatranským vodopádom je toto nič moc. Tak som si ešte vyšiel na vrchol vodopádu až k nejakému lesnému prázdnemu domu.

V tom teple sa zase začína ozývať moja hlava a telo. Neustále cestovanie, chodenie hore dole v novom prostredí so 40 stupňovými teplotami si začína vyberať svoju daň. Vraciam sa na svoj nový hostel Bunk Stay, ktorý môžem vrele odporučiť. Nachádza sa na kopci a jeho terasa dokáže ponúknúť aj takéto výhľady:

Čo som si najviac na Rishikeshi zamiloval je prechádzanie sa uličkami a pri tom ste stále pri rieke. Ďalšia vec, ktorá mi vždy vyčarila polonervózný úsmev na tvári bolo dennodenné prechádzanie cez most Laxman. Ako vidíte na prvej fotke, most je dosť úzky. To však nebráni turistom aby stáli v jeho strede a fotili sa, zatiaľ čo popri nich trúbia skútre, ktoré chcú predsa tiež prejsť cez most. Toto všetko sa deje od rána do večera a v oboch smeroch. Ak ste benevolentný typ, ktorý vždy dá prednosť, tak sa vám cesta z jednej strany mostu na druhý môže trošku pretiahnúť. A v neposlednom rade vás uchvátia všetky tie podniky s „Ganga view“. Dokonca aj Beatles, ktorí tu prišli za meditáciou a oddychom, tu majú kaviareň pomenovanú po nich. Kaviareň som navštívil a okrem kávy som si dal aj „no-spicy“ cestoviny. Pri ich konzumácii som vypil asi 2 litre vody. Také „no-spicy“ boli. A aký je teda ten „Ganga view“ ? Taký!!

V Rishikeshi sa tiež koná Ganga Aarti ceremoniál, ako som spomínal v prvom článku z Varanasi. Najväčším ghatom je Triveni ghat a atmosféra tohoto ceremoniálu je jedinečná. Ak nenavštívite Varanasi, tak to tu nevynechajte. V predvečer posledného dňa som chcel ísť pozorovať západ slnka na chrám Kunjapuri. Chrám vo výške 1676 mnm je vzdialený 25km od Rishikeshu a ponúka panoramatický výhľad na okolité mestá a Himaláje. Dostať sa tam dá taxíkom. Stúpate mini dedinkami po horských serpentínach a aj teplota začína klesať.

Konečne som po týždni a pol toho smr…indického vzduchu cítil ten svieži letný daždivý vzduch

Nadmorská výška Rishikeshu je 372 mnm. Taxík zastaví pod chrámom a cesta po schodoch k samotnému chrámu trvá ani nie 10 minút.  Na moje nešťastie začínala jediná búrka za moje 2 indické týždne. Hore som bol sám spolu s jednou neodbytnou miestnou ženou, ktorá odomňa chcela peniaze. Himaláje som samozrejme cez tú čierňavu nevidel, ale tie výhľady stáli aj tak za to. V ďialke sa už blýska, fúka vietor a začína pršať. Som len v tričku a kraťasoch, tak sa vraciam dole a budím môjho spiaceho šoféra klopkaním na okno. S otvoreným oknom si to válime nazad dole a viete čo bolo na tom najlepšie? Že som konečne po týždni a pol toho smr…indického vzduchu cítil ten svieži letný daždivý vzduch. Na nezaplatenie!

Rishikesh bol super a určite ho navštívte. Je tam mnoho možností turistiky, adrenalínu v podobe napríklad raftingu a ešte viac možností meditácie, jógy a podobných duchovných vecí. Ja som si ho cez tie svoje zdravotné problémy až tak neužil, ale aspoň som si oddýchol. Na tie 3 dni som sa stal vegetariánom, keďže mäso v Rishikeshi nedostanete.  Čo som mal pôvodne v pláne, ale nakoniec som od toho upustil bolo Gangotri. Dedinka vo výške asi 3100 mnm je základňou pre trek k posvätnýému prameňu rieky Gangy – ľadovcu Gaumukh. Doprava spolu s jednou nocou v stane trvá priemerne 2 dni. Ďaľší z dôvodov vrátiť sa do Rishikeshu. Poslednýkrát prechádzam cez most Laxman k stanovisku taxíkom a dojednávam sa kto a za koľko ma vezme do Haridwaru, odkiaľ mi ide vlak do poslednej zástávky môjho indického tripu a hlavného mesta Indie – New Delhi.