Posedenie vo väznici Alcatraz

A ty si bol v base?? Lebo ja áno. V takej, z ktorej ešte nikto nikdy neunikol a už ani neunikne.

No ja píšem tieto vety už z pohodlia domova, lebo našťastie som bol v jednej z najlegendárnejších väzníc len ako turista. Alcatraz neslúžil od nepamäti ako väznica. V rokoch 1850 – 1933 bol vojenskou pevnosťou. Až po tom, čo sa tieto kasárne dostali pod ministerstvo spravodlivosti USA, sa tento ostrov stal 1. januára 1934 federálnym väzením. Po dobu 29 rokoch držalo najhorších z najhorších. Dnes je to významná pamiatka a veľké lákadlo pre turistov.

Lístky odporúčam zarezervovať na ich stránke s dostatočným predstihom. Rýchlo sa míňajú. Kupujú sa na presnú polhodinu, stoja približne 40 eur a zahŕňajú dopravu na ostrov, z ostrova a samotnú prehliadku.

Predstav si, že každý deň vidíš slobodu, ale siahnúť si na ňu nemôžeš…

Samozrejme Vás nikto nebude vodiť za ručičku a kontrolovať. Ostrov si môžete užiť sami ako dlho chcete. Každú polhodinu chodí loď naspäť na slobodu. Popravde som očakával oveľa menej ľudí pri nástupe na loď. No stovka nás tam bola určite. Ale nebojte sa, na ostrove a v priestoroch väznice to nevyzerá ako v Kauflande deň po výplate a pred sviatkami. V pohode si spravíte aj takúto „wanna be bad boy“ fotku:

Ak budete mať cestu do San Francisca alebo niekde po okolí, tak sa tam skočte pozrieť. Alcatraz stál za tie peniaze, jednorázovo. Jednoznačne najzaujímavejšia a najľudnatejšia bola samotná budova s celami, sprchami a inými väzenskými priestormi. Nachádza sa najvyššie a ponúka väzňom aj takýto pohľad. Predstav si, že každý deň vidíš slobodu, ale siahnúť si na ňu nemôžeš…

Ná záver som pogooglil dáke zaujímavé fakty, nech tu nie je len moja psycho-hygiena.

Pôvodný názov bol Isla de los Alcatraces (ostrov terejov) – Tereje sú vodné vtáky.

Pre dobré správanie si pobyt v tejto väznici vyslúžil aj legendárny Al Capone. Doknca hral na bendžo vo väzenskej skupine.

Stráže na ostrove žili aj so svojimi rodinami a deťmi (okolo 300 civilistov žilo na ostrove).

Návštevy boli povolené raz za mesiac – bez fyzického kontaktu.

Jeden z väzňov (Willie Radkay) pochválil Alcatraz za to, že každý väzeň má samostatnú celu. Výrazne sa tak obmedzilo sexuálne násilie.

Do roku 1930 medzi sebou nemohli väzni hovoriť, okrem času, keď boli na obede alebo „rekreačných pauzách“.

36 mužov sa pokúsilo o útek.  23 ich bolo chytených. 6 zastrelených a dvaja sa utopili. O zvyšných piatich nikto nikdy nepočul.

Iba dvaja muži boli podmienečné prepustení na slobodu priamo z Alcatrazu. Priemerný dĺžka pobytu bola 8 rokov.

Väznica ukončila svoju činnosť kvôli vysokým nákladom oproti ostatným zariadenim v štátoch.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
5
Poslať správu
Cestovateľ a fotograf zo srdca Európy - Slovenska. Ak sa ti páči moja práca, sleduj ma na rôznych sociálnych sieťach, nech máš všetko z prvej ruky :)

Chceš vedieť, keď Roman Málik pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.