Hlava či srdce ?

Pohľad 1. : Však choď na pivko s kamošmi, prečo by si nemohol ? Veď aj ja pôjdem s kamoškami.

Pohľad 2. : Ty chceš ísť bezo mňa ? Ty so mnou nechceš tráviť žiadny voľný čas ? Teba nezaujíma čo

budem robiť ja ?

A to som iba jedna žena z dvomi pohľadmi. Ktorí si mám vybrať? Pred dvoma rokmi som bola žena

s pohľadom č.1. Teraz už nie.

To bola jedna téma.

Pohľad 1. : Veď zlé veci sa dejú každému, napríklad to, že žerú psov v Číne. My žerieme prasce.

Pohľad 2. : Ja ich zabijem, ako môžu jesť psov, veď to je najmilšie stvorenie, a čo len psov?

Ja budem vegetariánka !!! V ten deň som reálne išla do útulku.

No pri tomto už som asi druhého názoru aj keď k vegetariánstvu som sa ešte nedostala. Je pravda, že milujem všetky zvieratá. Som úplný milovník psov, mám troch. Mala som štyroch. Ale to nejdem rozoberať lebo sa mi nechce. To mal byť iba príklad.

Cítim, že konám ja.

Už som sa radila s veľa ľudmi a potvrdili mi, že schyzofrenik nie som. Že je úplne normálne rozmýšľať aj hlavou aj srdcom naraz. Lenže ja vždy konám podľa srdca a to nie je najlepšie. Pokladám cit a lásku za to najdôležitejšie a na tom som sa popálila už toľko krát. A ja krava sprostá sa nepoučím. VŽDY rozmýšľam srdcom. Konám impulzívne. Hrabe mi. Potom sú dni, väčšinou keď mi prestanú krámy, kedy si ten mozog aspoň vypočujem, ale aj tak podľa neho nekonám, aj keď viem, že by to veľa veciam pomohlo. V tomto som tvrdohlavá. Dáme si jeden príklad. Pohádate sa s priateľom na nože.

Srdce – Bože tak sa k nemu pritúľ, on to chce, ty to chceš, načo sa budete hnevať jeden na druhého..

Mozog – Choď preč, nechaj ho vychladnúť keď on bude chcieť, určite sa ti ozve.

Hahaha... Na začiatku vzťahu pomáhalo odchádzanie. V tedy som sa riadila mozgom, lebo city neboliaž tak prehĺbené ako teraz. Postupom času ako som častejšie odchádzala už mu to začalo byť jedno, lebo vedel, že sa eventuálne vrátim. Preto som vždy zvykla prekvapiť divným správaním čo tiež nebolo na mieste. Odišla som a išla som domov. To bolo pár krát. Potom som odišla a išla za

kamarátom. Potom som odišla a opitá šoférovala. Potom som znova odišla a stála na moste, lebo som nevedela čo robiť. Vždy ma odhovorilo to, že som vedela, že pre mňa nikto nepríde. Nikto ťa nepríde zachrániť. Môj priateľ prišiel toľko krát a toľko krát som bola šťastná a cítila sa chcená keď prišiel. Milovala som pocit záchrany a preto som sa stále vystavovala akémusi nebezpečenstvu.

Aj vy si niekedy myslíte, že máte schyzofréniu ?