Existujú odpovede na tieto otázky?

Kedysi sa naši rodičia a ich rodičia brali už ako mladí, v mojom veku už väčšina mala dieťa. Často si vyberali (ak mali tú možnosť) partnera len v rámci dediny alebo blízkeho okolia. A napriek tomu boli šťastní. Iste, nie vždy to vypálilo dobre, no rozvodovosť sa pohybovala na úplne iných číslach ako teraz. Dnes? Všade len rozchody a rozvody.

Čo sa zmenilo?

Čo je príčinou ústupu morálnych hodnôt, ochoty komunikovať a nástupu faloše, neúprimnosti? Prečo si ženy pri dnešnom trende emancipácie myslia, že jej podstata spočíva v napodobňovaní reálneho pokriveného obrazu, ktorý si vytvorili o mužoch? Prečo miesto riešenia problémov vo vzťahu z neho bez vysvetlenia utekáme? Prečo je viac dôležitý dopamín z virtuálneho sveta sociálnych sietí ako záujem milovanej osoby? Prečo sa napriek širokým možnostiam socializovať čoraz viac uzatvárame do seba? Prečo k sebe hľadáme dokonalejšieho a lepšieho miesto toho, aby sme boli šťastní, keď sme my pre niekoho tým dokonalým?

Dajú sa dnes ešte nájsť partneri, ktorí sú verní, majú morálne zásady (napr. nepoznajú sex bez lásky), hľadia na to, ako ich ten druhý ľúbi a nie na materiálne veci, sú ochotní pre vzťah niečo obetovať, dokážu sa v ňom rozdávať a nie len prijímať, snažia sa komunikovať problémy a nie ich ignorovať, stačí im záujem partnera a nehľadajú ďalší, vedia byť úprimní už od začiatku, nevzdávajú vzťah pri prvých problémoch a keď to už urobia, tak povedia radšej klamstvo pravdu?

Alebo sa to už dnes nenosí a narodil som sa v zlom storočí?