Úlomky duše

Ak chceš slová podľa, ktorých by si mal žiť, choď sa prejsť na cintorín. Tie správne slová nájdeš na náhrobkoch.

Volám sa Peťo Nemec, pre kamarátov Paťo Poľak a pre ostatných je možné použiť rôzne invektíva podľa chuti. Zvykol som si na rôzne pomenovania od "kámo, brácho, starý môj" až po "láska, mojko, ňufko". Dnes by ma tí istí ľudia oslovili menom. A toto sú moje úlomky zbytku duše.

Len ja a štyri steny.

Strach, hlad a tma.

Stratené myšlienky.

V myšlienkach stratený.

Uviaznutý.

Som znechutený hlasom vlastného ega a jeho rukou, pod ktorou som roky konal. Som znechutený drogami, ktoré som bral, aby som medzi vás zapadol a ešte viac pociťujem znechutenie drogami, ktoré mi pomáhali pri úteku z vašej reality. Znechutený znečistením vlastnej mysle a korupciou vlastného ducha. Zachránil svoju dušu len preto, lebo ju stihol predať na ulici za pár drobných.

Každý deň si pripomínať fakt, že som človek, predtým než to zabudnem.

Táto myseľ nepatrí do môjho tela. Každodenná rejekcia sa stala rutinou. Čím dlhšie žijem, tým viac si uvedomujem, že tu nezapadám. Pre takých ako som ja tu nie je miesto. Očakávať od každého, koho spoznám vždy len to najhoršie. Odpočítavať hodiny do práce lebo nemôžem zaspať. Dni začínajú splývať do jedného celku. Nebývam už nervózny v spoločnosti ľudí. Všetci sme ľudia, no nikto nie je človek.

Pozri sa na mňa.

Alebo počkáš, kým sa rozpadnem?

Už nemám hnev v obočí. Už nečakám na neustále pochopenie a odpustenie. Už si nevysvetľujem vlastné chyby ako životný cyklus. Nemám chuť vypĺňať dieru, ktorú som vyvŕtal. Jediné, čo mi ostalo sú rozbité hánky, zničená pečeň a minulosť, ktorá sa vlečie za mnou ako hlien. To najlepšie, čo ti môžem poskytnúť je falošný úsmev a prázdny pohľad. Som len výsledok vlastných hriechov a dlhov voči sebe. Som parabola. Rastiem a klesám. Ale kde je rast tentokrát?

Sledujem z diaľky postrádateľnosť svojej existencie.

Nie je všetko pominuteľné v konečnom dôsledku?

Neviem, kedy sa to stalo ale niečo mi to vzalo, tú podstatu bytia prečo sa oplatí žiť. Alebo len neviem ako život žiť?

Koľko sŕdc som vlastne zlomil, kým som pochoval to vlastné?

...A kedy sa to vlastne stalo?

Zatváram dvere.

Zober si, čo chceš a potrebuješ zo mňa. Posledný nech zhasne...

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
7
Poslať správu
Človek

Chceš vedieť, keď Docent Nemec pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.