NIE NEZVLÁDNEŠ , alebo súdenie na pokročilej úrovni

Strach máme väčšinu svojho života , nemám pravdu? Naše nastavenie funguje na báze strachu , naši predkovia sa báli neustále , strach ich prakticky udržoval pri živote . Strach zo smrti , usmrtenia , zožrania zvieraťom , zabitia človekom ... jednoducho, strach je našou nevyhnutnou súčasťou a umožňuje nám vycúvať zo životu nebezpečných situácií , no aj napriek tomu sa ho snažíme prekonávať , posúvať svoje hranice a prestať sa báť , najlepšie úplne.

Mala som strach pustiť sa do písania , chcela som už dlho začať a posúvať svoje posolstvo , príbeh , vedomosti , fakty , poznatky a informácie či zážitky ďalej. Mala som strach , ale z čoho? Z ľudí , z odsúdenia , hejterov a všetkej hávede internetu ktorá vie byť pekne zlá a zgustne si na každej veci len aby uspokojili svoje ego alebo prečo to vlastne robia . Vyjadrujú svoj názor jednoducho agresívne a formou napadnutia "môj názor je správny a tvoj nie" pri tom je to všetko tak relatívny pojem , preto je to TVOJ názor a domnienka .

V každom prípade som si vždy povedala že toto nieje zaujímavé o tomto písať nejdem . No a teraz to prišlo , mám tému a mám príbeh , posolstvo ktoré chcem posunúť a tak sa po týchto omáčkach môžeme dostať k podstate veci.

NIKDY NECHCEM MAŤ DETI! Oh áno , toto mi znelo hlavou celý môj život . Som celkom "eko-bio-enviro" založená teda aspoň sa snažím byť (a nie , nie preto lebo je to cool ale preto lebo je to dôležité) a nepochádzam zrovna s najlepšej rodiny , detstvo bolo všelijaké , neužila som si ho tak ako by som chcela , skôr bolo plné strachu , kriku , faciek (od rodičov aj od života) a nevedela som si predstaviť že by niekedy moje deti žili v tomto svete , vo svete na ktorom je problém nájsť čistý vzduch či vodu a byť vôbec sám sebou je zločin. Nuž ako sa vraví osud je nevyspytateľný a neuveríte , dnes SOM MAMA . Wow sama tomu dodnes neverím . Neplánovane a s človekom ktorý sám nevedel čo s ním a s jeho životom bude a o láske a neláske ani nebudem vravieť , o tom možno inokedy .

SI MOC MLADÁ , NEZVLÁDNEŠ TO , CHOĎ NA POTRAT. Áno aj toto sú veci ktoré som dennodenne počúvala od rodiny od priateľov a od dnes už partnera. Samozrejme bolo aj zopár dobrých ľudí ktorý ma po celý čas podporovali . Žiaľ nechala som sa ovplyvniť , dodnes samú seba neviem pochopiť a vyčítam si prečo som sa nechala , prečo som nevyjadrila svoj názor hneď na vzdory všetkým okolnostiam . Nuž osud aj tak rozhodol za mňa.

Konala som na základe strachu - ČO na to povie okolie a nie čo chcem ja a ako to JA cítim .

"Bola si u doktora? Bola, nič nenašiel ale aj tak ju objednajme" . Tak nejak sa to udialo pred objednaním potratovej tabletky . Dnes si už dávam facku za to že som niečo také dokázala urobiť . Pod tlakom , zo strachu . Nuž bolo mi z nej pekne zle ale po pár týždňoch ultrazvuk aj tak ukázal silného malého človiečika ktorý sa práve dožil 13teho týždňa . Bola som tlačená , nútená a bolo mi dohovárané že mimo SR je potrat po 13. týždni povolený ... a ja som to zvažovala a písala maily lebo ... lebo "nezvládneš", "nemôžeš", "nebudeš" od všetkých . Nemám dokončenú školu , priateľ ma nenávidí , rodina nepodporuje , nemáme peniaze , odsúdia ma a už nikdy nevyjdem na ulicu . Moje sny sa v momente rozplynuli , všetko je inak , všetko na mňa padá a všetci sa mi otáčajú chrbtom. Úzkosť ktorou som trpela už pred tým sa vrátila a ja som netušila čo robiť a čo bude ďalej . Dni a mesiace šli rýchlo a tak som si v hlave urobila poriadok a nejaký ten plán ktorý som vystavila otcovi "toho" v mojom bruchu, mojej sestre a mojim rodičom - každému zvlášť keďže spolu nežijú . Plne som sa rozhodla po dlhom uvažovaní nad adopciou ,nechať si JU . Áno aj za to som bola súdená , manipulovaná a bolo mi dohovárané že si neviem predstaviť aké ťažké to bude .

Ľudia uvedomte si jednu zásadnú vec . Nie každý môže mať deti a dieťa je vždy radosť , porodiť zdravé dieťa je dar a nie príťaž. Nuž tu sa delíme na 2 tábory alebo niekto je zástanca oboch , dokonca sa krásne vylučujú navzájom . Prvý : POTRAT JE VRAŽDA! Druhý: TAK MLADÁ SI NESMIE DIEŤA NECHAŤ VEĎ SA OŇ NEPOSTARÁ! Vyvediem vás z omylu . S dieťaťom prichádza zodpovednosť , nepríde sama ani na nás nespadne z neba , príde keď prežijete pôrod , keď v bolestiach privediete na svet niečo okolo čoho sa bude od tej chvíle točiť všetko . Uvedomenie si že STE MAMA . Kompletne vám to zmení myslenie .

A úprimne dnes je trendy mať dieťa po 30tke či dokonca po 40tke pretože si chcú ľudia "užívať život" no nemyslia na to že vlastne nebudú stíhať s dieťaťom a s dobou v ktorej bude vyrastať , už sa nebudú vládať stále hrať a venovať sa mu a hlavne na telo už je to priveľká záťaž . Mladé telo zvládne pôrod , tehotenstvo , pôrod aj popôrodné obdobie hravo sama to na sebe vidím , ale staršie? Ledva dieťa donosia , rizikové tehotenstvá , zdravotné problémy a XY kíl navyše lebo telo jednoducho nestíha regenerovať a hojiť všetko naraz. (Samozrejme , neodsudzujem je to čisto MôJ NÁZOR a poznatky z okolia a príbehov 40tničiek z pôrodnice.)

Tieto dva tábory ľudí ma odsúdili a odsudzujú dodnes . Posmešky , ohováranie a roznášanie nepravdivých informácií , vysmievanie ... Dokonca je ešte ďalší tábor ktorý hejtuje dojčenie na verejnosti a šatkovanie dieťaťa (šatka - uviazanie dieťaťa do šatky , je podobná nosiču) Nuž ignorujem to a len sa nad tým pousmejem pretože úprimne , je mi to úplne ukradnuté. To že berie niekto ženské telo, alebo telo všeobecne ako sexistický objekt je len ľudská hlúposť . Zobuďte sa , dojčiť deti je prirodzené , prsia sú na nakŕmenie dieťaťa a nie na očumovanie a len na sexuálne účely. Hlavné poslanie pŕs a bradaviek je NAKŔMIŤ POTOMKA . Takže keď už sme pri tom , SLOBODA ŽENSKÝM BRADAVKÁM! SLOBODA DOJČENIU NA VEREJNOSTI!

Byť mamou je fuška a stále je to pre mňa nové ale je to aj radosť a láska , pozitivita a neustále posúvanie limitov a hraníc. Momenty beznádeje a momenty nekonečnej lásky a pokoja. Sú zlé aj dobré dni , ale tak to máme celý život a ten môj sa rozhodne nekončí a nebude zničený a už vôbec nie nudný . Som rozhodnutá a odhodlaná dopriať svojej dcére detstvo aké som ja nikdy nemala , spraviť jej bezpečné miesto na tomto svete , dať jej možnosť učiť sa , hrať sa , robiť chyby , milovať ... Dať jej možnosť byť sama sebou bez strachu že sa jej bude niekto posmievať.

Mám stále strach? Áno mám. Bude mať čistý vzduch keď vyrastie? Bude mať pitnú vodu? Jedlo bez chemikálií ? Bude môcť mať rodinu? Vychovám ju dobre?.... Stačí mi už len dúfať sa snažiť sa každý jeden deň zo všetkých síl ale NEZABÚDAŤ PRI TOM NA SEBA! To je dôležité. Moje telo môj chrám . Posúvať svoje vedomosti , starať sa o seba fyzicky aj psychicky , vzdelávať sa vo všetkých oblastiach aby som dokázala učiť ju aj seba zároveň . Pokiaľ neľúbime seba nevieme dať lásku niekomu inému. Všetko začína od NÁS. Nášho rozhodnutia , kroku a tempa akým kroky robíme. Ale z čoho už rozhodne strach nemám sú ľudia , ich názor a odsúdenie. Nehanbím sa a nemám za čo . Naopak som na seba hrdá že som zvládla pôrod ktorého som sa tak bála a že zvládam materstvo a popritom aj svoj život mimo poslania matky.

Preto, každému kto bol či je v mojej situácii , alebo sa možno len ocitne , v akejkoľvek bezvýchodiskovej situácii : Vypočuj si rady a názor iných , premysli a prehodnoť čo chceš robiť , sprav si plán ako to vyriešiť a zvládnuť , riaď sa tým čo cítiš a tým čo chceš a ak si myslíš že to zvládneš , nikto ťa nezastaví. Nenechaj sa zmanipulovať a ovplyvniť len zo strachu ČO na to povedia ostatný . Každý je strojcom svojho osudu a šťastia. Je to tvoj život nie?

Dúfam že tento úryvok môjho príbehu a zopár myšlienok pomôže aspoň hŕstke ľudí a keď aj nie , budem len rada ak sa budú myšlienky a názory šíriť či už niečo zmenia alebo nie a kto vie , možno niečo napíšem znova.

UŽ SA VIAC NEBOJME ODSÚDENIA INÝCH A ŽIME PODĽA SEBA.