Pochod proti životu

Prejdime rovno k veci. To čo ma donútilo k tomuto ráznemu kroku je dnešný národný pochod za život. Ale za život koho? Aj napriek tomu, že ľudia stojaci za týmto pochodom to myslia dobre, mám z neho odpornú husiu kožu. Hneď vám poviem prečo. Nebudeme sa tu na nič hrať. Sama som na potrate bola. Keby ste sa ma opýtali pred niekoľými rokmi, čo si o potratoch myslím a či by som niekedy na potrat išla, tak s úplnou istotou by som povedala, že určite nie a aké je to strašné. Vážne hrozné. Naozaj som vždy bola presvedčená, že toto sa mi určite nikdy nestane. A tu som. Áno, presne takí sme my ľudia pokrytci.

Aby som to uviedla na pravú mieru, tak stále si myslím, že potrat je zlý, je to krok späť a nie je to úplne v poriadku, ale… ALE. Na rôznych diskusných fórach si môžete prečítať prevažujúce príspevky o tom, ako ženy nemôžu spávať kvôli potratu, sníva sa im o tvári svojho nenarodeného dieťaťa a majú z toho hlbké depresie. Dovolím si tvrdiť, že tieto príspevky teda určite nepíšu ženy, ktoré potrat naozaj absolvovali a to hlavne preto, že aj keby to tak bolo, tak pochybujem, že by s tým bežali rovno na internet. Všetky tieto diskusie som si samozrejme pred samotným zákrokom preštudovala. Nič také sa však nestalo. Nemyslím tým, že som nejaký kameň bez citov. Jasné, že mi už párkrát napadlo, čo by bolo keby som tam nešla. Nemávam však z toho žiadne takéto sny, ani depresie a keby sa môžem vrátiť v čase, tak by som sa rozhodla úplne rovnako. Jednoducho viem, prečo som sa tak rozhodla a že to pre mňa bolo v tejto situácii jediné možné riešenie. V konečnom dôsledku bol potrat pre mňa ten správny krok, aby som mohla ďalej fungovať. Koniec. Tento príspevok však nemá byť ani tak o mne.

Čo ma teda tak veľmi vytáča na tomto pochode? V provom rade, ako som už podotkla na začiatku, sa nejedná o pochod za život. Jedná sa o pochod sa život nenarodených detí. A to je pre mňa obrovský rozdiel. Verím, že organizátori si uvedomujú, koľko životov zbytočne vyhasne v prípade, že sa potrat stane nelegálnym. Potraty boli, sú aj budú a žiadny zákon to nezmení. Jediné, čo sa zmení je to, kde ženy tento zákrok podstúpia, ak si to rovno nehodia z najbližšieho mosta. Strašne ma fascinuje, že niekomu tak extrémne záleží na živote cudzieho nenarodeného dieťaťa, ale zárovneň mu je úplne jedno, že zničí život už narodenému človeku. Ďalej nedokážem nijako prekusnúť to, aké rany týmto spôsobujú ženám, ktoré boli na potrate. Ako môžu vôbec písať tak hnusné odporné veci, ktoré nás donútia cítiť sa ako to najväčšie zlyhanie na planéte? To je zrazu v poriadku… vedome ubližovať ženám, ktoré museli spraviť takéto ťažké rozhodnutie alebo nad ním premýšľajú. Hlavne, že zachránia niekoho, kto o sebe ešte ani nevie, jupí! Je to pochod za život nenarodených detí, ale pochod proti životu neplánovane tehotných žien.

Vlastne mi až tak ani nevadí samotná myšlienka. Potraty sú proste negatívne. Lenže namiesto toho, aby vymýšľali spôsoby, ako sa dá najlepšie predísť takýmto tehotenstvám, tak deptajú ženy a chcú úplne bezočivo rozhodovať o ich životoch. A pod najlepšími spôsobmi prevencie nemyslím rozširovanie tvrdenia, že sex je hriech. To už sme všetci počuli Janka a nie, nie je… a zjavne to ani nefunguje. Hriech je tak jedine nahováranie si, že sa mi nejaká vec určite nikdy neprihodí a búchanie sa do hrude, že takto by som sa ja nikdy nezachoval. Sme ľudia, preboha. Všetci vieme, že život vie mať občas poriadne zvrátený zmysel pre humor. Vlastne skoro rovnako zvrátený, ako majú títo pochodujúci za život.

JA