Odvrátená strana cestovania

Čoskoro to bude rok, čo som vycestovala na 4 mesiace na vandrovku, a už je to trištvrte roka, čo som z nej doma. Dnes tu nebudem písať o tom, ako ma táto cesta zmenila, pretože to som už zmienila mnohokrát.

Pri mojom rozprávaní o všetkých pozitívnych aspektoch cestovania, chcú ľudia počuť aj tie zlé príbehy. Ale vždy ich sklamem, pretože žiadne také nemám.

Minulý týždeň, som sa prvýkrát od Ázie, vydala na výlet zase sama. Bola som navštíviť rómske osady v Rumunsku a spoznať miestny život. Už pri vystúpení z auta, keď som sa po dlhej dobe znovu nadýchla toho ovzdušia, ktoré vonia dobrodružstvom, som si musela zahryznúť do pier, pretože som znovu pocítila tú moc.

Vyniesla som batožinu do izby a v momente utekala naspäť do ulíc nočnej Oradei v Transylvánii. Prechádzala som sa sama, bez cieľa, zhlboka vdychovala vzduch, z ktorého som mala pocit, akoby som bola pri mori, pretože tam začiatkom novembra bolo akosi priveľmi teplo. Usmievala som sa a kochala sa tými krásnymi, vysvietenými budovami. Zase som sa po dlhej dobe cítila ako vtáčik, ktorý práve vyletel z hniezda.

Ráno som navštívila príjemnú kaviareň s milým personálom, objednala si cappuccino a cookies. Zakecali sme sa s čašníčkou, keď sa ma spýtala, odkiaľ pochádzam. Vraj som prvou Slovenkou, ktorá zavítala do ich kaviarne. Odvtedy som tam bola každé ďalšie ráno, a s každým ďalším ránom a mojimi chvíľkami osamote, som prichádzala na nové a nové myšlienky.

Nikdy nezabudnem na to, keď som na mojom prvom výlete osamote - púti Camino de Santiago, počula od jedného muža z Austrálie, že cestovanie je ako droga. Odvtedy som to počula od viacerých cestovateľov, ale ani jediný raz som si neuvedomila, že za touto metaforou, môže byť aj doslovný preklad z Wiki.

"Ich konzumácia sa často spája s celkovým nepokojom a stratou sebadôvery, a opakovaná konzumácia drogy môže viesť k vytvoreniu závislosti. "

Keď som sama vo svete, cítim sa nepremožiteľne. Sloboda a vzrušenie z dobrodružstva mi dávajú akúsi superschopnosť.

Nemyslím tým to, že s touto superschopnosťou skáčem z útesov, alebo bežím napred podivínom v tmavých uličkách. S touto superschopnosťou dokážem prežiť prítomný okamih oveľa hlbšie, než doma. Všímam si každý detail, každú minútu, pretože všetko je pre mňa nové a ja nechcem, aby mi niečo uniklo.

Keď som sama vo svete, nikdy necítim samotu. Paradoxne, doma ju po návrate zažívam každý deň. Mám úžasných kamarátov a rodinu, každý deň s niekým z nich som, no tej samote, ktorá na mňa padá večer, sa nedokážem vyhnúť.

Čím viac som sama vo svete, tým viac cítim, ako strácam domov. Pretože cestovanie drogou naozaj je. A jej nedostatok mi spôsobuje pocity samoty, melanchólie, a tým aj stratu sebavedomia.

Teraz som si uvedomila všetky tie veci spojené s týmto, ktoré sa za posledné obdobie udiali a netušila som prečo.

Nikdy som nemala problémy so spánkom. Už odmalička, vždy keď som zalahla, do troch minút som spala. Po návrate z Ázie sa budím zo spánku takmer každú noc v podobnom čase.

A pleť je vraj odrazom vnútorného zdravia. Ja som ju mala vždy čistú a zdravú, stále sa ma niekto pýtal, ako sa o ňu starám, keď je taká hladká. Po návrate z Ázie bola v katastrofálnom stave, ako nikdy predtým. 3 rôzne kozmetičky, medzi nimi aj klinika estetickej medicíny, sa mi ju rôznymi procedúrami snažili prinavrátiť späť, no vždy sa to po pár dňoch zase zhoršilo. Najhoršie na tom boli líca, na ktorých som nikdy, ani v puberte, vyrážky nemala.

Je staré známe, že miesto, na ktorom sa objavia vyrážky, sa spája s nejakým orgánom v tele, ktorý zle pracuje. Nikdy som tomu neprikladala nejakú váhu, ale aj tak som si to pozrela. Vyšlo mi, že líca sú spojené s pľúcami, ale nedávalo mi to zmysel. Potom som si pozrela, či môže niečo špeciálne znamenať to, keď sa pravidelne budím po 3.hodine. Prekvapilo ma, že v článku bol tento čas spájaný opäť s pľúcami. Ale tu už bol aj rozvinutejší opis.

Aj tak mi to stále nedávalo zmysel, pretože samú seba považujem za prirodzene šťastného človeka, ktorý nezvykne byť smutný, zúfalý a pesimistický.

Poviem vám pravdu, keď som začala písať tento článok, nemala som v pláne písať o mojej pleti a spánku. No postupne, ako som sa sama pred sebou vypisovala a pomenovávala to, čo ma trápi, sa mi začalo všetko spájať do súvislostí a celý môj problém mi prvýkrát začal dávať zmysel.

Celý ten čas od návratu z vandrovky, som nasilu hľadala lásku v druhých, pretože som si myslela, že ma zbaví pocitov samoty, ktoré na mňa padajú v čase, keď som doma.

A pritom jediné, čo potrebujem nájsť, je moja stratená superschopnosť, ktorá sa túla po svete.

Mám taký pocit, že čoskoro budem zase môcť pokojne spávať.

...mimochodom je celkom zaujímavé, že cestovateľská droga má na mojom tele a psychike totožné prejavy, či už dobé, alebo zlé, aké mávajú na ľuďoch iné "klasické" drogy.

Dobrú noc <3 (03:45)