Krajina, ktorú musíš vidieť, citíť a zažiť!!!

Prvý deň ráno sme pristáli na letisku v Šanghaji. Na konci dňa sme mali na konte 33 hodín bez spánku a precestovaných vyše 8000 km. Keďže sme sa prvý deň snažili nezaspať, tak sme sa len tak prechádzali po nábreží rieky Huangpu River.

Po výdatnom spánku a chutných raňajkách sme sa vydali na vlakovú stanicu, ktorá bola od nás vzdialená asi 30 minút Šanghajskím metrom. Cestu rýchlovlakom do Pekingu som si náramne užil a áno bola naozaj veľmi rýchla (1200km za 4 hodiny). Vo vlaku vedľa mňa sedel Izraelčan, ktorý sa so mnou hneď dal do reči. Bola to pre mňa skutočne nápomocná skúsenosť, keďže Tamir cestoval po Číne už necelý mesiac. Po vystupení z vlaku sa naše cesty rozdelili, ale čo čert nechcel s Tamirom sme na seba narazili ďalší deň pri prechádzke Čínskym múrom.

Po príchode do Pekingu sme sa ubytovali v malom hoteli Nostalgia, blízko centra. Mali sme za nami náročný deň, po ktorom sme naozaj vyhladli. Vošli sme do prvej “čínskej” reštaurácie (reštauráciu sme vždy vyberali podľa toho, či v nej sedeli ľudia, alebo nie). Jedlo hralo mnohými farbami a bolo priveľmi aromatické, ale napriek tomu naozaj veľmi chutné.

Raňajky sa tiež niesli v tradičnom štýle, ktorý mne osobne moc nesedel. Ryžová polievka nemala takmer žiadnu chuť a knedlíky plnené mäsom boli príliš korenisté na ranný žalúdok. Akonáhle sme dojedli, vydali sme sa pre mňa na asi najkrajšie miesto Číny, Čínsky múr. Počasie nám veľmi prialo, takže sme si mohli Čínsky múr vychutnať za prekrásneho jesenného slniečka. Keďže bolo mimo sezóny, ľudí bolo pomerne menej, ale aj tak to nebolo ono. Prešli sme 2 km múru a zastavila nás tabuľa so zákazom. Niektoré časti múru totižto niesú sprístupnené zrovna preto, lebo niesú upravené pre využívanie tisíckami turistov. Ale po pár minútach sme sa s bratom rozhodli vidieť a zažiť viac. Múr sme preskočili a asi kilometer sme sa prechádzali po múre, ktorý bol len a len náš. Ďalej sme sa presunuli do letného sídla cisára. Summer palace. Palác sme prešli pomerne rýchlo. Najviac ma očarila pestrosť farieb chrámov, záhrad a situovanosť paláca pri vode. Cestou na hotel sme sa na odporúčanie taxikára boli najesť vo veľmi chutnej reštaurácii.

Posledný deň v Pekingu sme strávili v Zakázanom meste a neskôr sme sa pešo presunuli na Temple of Heaven. Zakázané mesto je veľmi špecifické svojou históriou, príbehmi a najmä tradičnou čínskou architektúrou. No jeden zo zážitkov v Zakázanom meste sa mi do pamäte vryl asi naveky. Kráčali sme pozdĺž múra, ktorý oddeľuje Zakázané mesto a v tom z ničoho nič, sa v strede cesty zjavil vyše metra dlhý had. Ľudia navôkol sa dívali, prečo uskakujeme z cesty. Keď však uvideli hada, mávli rukou a išli ďalej. A nám neostávalo nič iné, než prejsť okolo neho. Cestou do Nebeského chrámu nás zaskočili policajné kontroly na Námestí nebeského pokoja, ktorými sme prešli bez problémov. Nebeský chrám obkolesovali obrovské záhrady s rozmanitou zmesou stromov a kvetov, najmä ruží. Samotný chrám je obrovská stavba, kde sa cisár chodieval modliť. Je to skutočne veľkolepé a pamätné miesto, ktoré dýcha nezabudnuteľnou históriou. Deň sme zavŕšili pekingskou kačkou, ktorá sa pri návšteve Pekingu určite nesmie vynechať.

Našou ďalšou destináciou sa stal Xian. Mesto vzdialené približne 1000 km na západ od Pekingu. Pri Xiane sa nachádza svetoznáma terakotová armáda. Túto armádu sme si nenechali ujsť. Je to pomerne nový objav, ktorý zaujme najmä tajomnými príbehmi o cisárovi. Xian ako mesto ma očaril hlavne uličkami, kde predávajú naozaj všetko, od vnútornosti cez ryby, ovocie a oblečenie. Ruch a zmyselnosť týchto ulíc som sledoval s obrovským údivom.

Zvyšok našej cesty sa presunul do našej prvotnej destinácie, ktorou bol Šanghaj. V Šanghaji sme strávili 4 dni. Keďže bol predchádzajúci týždeň pre nás veľmi náročný, našou prvou zastávkou v Šanghaji bola ochutnávka čaju z rôznych kútov Ázie. Poobedie sme strávili v mestskej časti Pudong, ktoré tvorí mrakodrapovú panorámu Šanghaju. Kávička vo výške takmer 500 metrov chutila úplné rovnako ako hocikde inde, ale výhľad na mesto stál za to. Ďalší deň sme našli tržnicu, ktorú chce objaviť hádam každý dobrodruh. Vône a krik dopĺňali pouličnú atmosféru, ktorú nezažijete nikde na svete. Toto bolo všetko to pekné… Ale väčšina Číny vyzerá úplne inak. Na každom rohu cítiť chudobu oproti nablískaným centrám veľkomiest. V týchto častiach však môžete vidieť kultúru a zvyky ľudí, ktorí nie sú zväčša poznačení životom drahých áut, nákupných stredísk a podobne.

Posledný deň sme zakončili návštevou múzea svetového Expa. Bolo to asi jediné miesto, kde sme neplatili vstupné. Celé múzeum je veľmi prepracované a pre návštevníkom naozaj interaktívne. Návšteva múzea bola pre mňa skutočne náučná, ale najviac ma zaujal vzhľad budovy múzea. Cestou na metro sme narazili na tradičný trh s potravinami, ktorý sa tiež oplatilo vidieť a hlavne cítiť. Ako posledné sme si boli vychutnať večernú, svetelnú panorámu Šanghaja, ktorá hrala pestrými farbami.