A.Huxley: Prekrásny nový svet(recenzia)

Prekrásny nový svet nie je taký ideálny, ako sa zdá

Psychologický dystopický úlet populárneho autora Aldousa Huxleyho opisuje svet vedený dokonalým šťastím, nikdy nekončiacim rozmarom užívania si a absolútnej oddanosti spoločnosti v duchu spoločného zdieľania pocitov, ruka v ruke kráčajúca s modernizáciou technológie, zameranou výnimočne na užívanie si, nie na vedecký pokrok. Dielo zároveň ukrýva paralelu kritiky socializmu a socialistickej ideológie v roli hlavného činiteľa blázniaceho tisícky ľahko ovplyvniteľných vyznávačov. Poukazuje na idealizáciu a zástierku činov slúžiaich ako prostriedky odstránenia negatívnych vplyvov na ceste za "vyšším dobrom". Upozorňuje a vystríha pred opakovaním histórie, podotkýna aktuálnosť a nadčasovosť myšlienky a podstaty kritického myslenia.

...

Dejová línia diela nie je dych berúcim inovatívnym majstrovským dielom, práve naopak. Jednoduchá, priama a možno sčasti predvídateľná osnova nás prevedie osudom dvanástich postáv z rôznych spoločenských pomerov, respektíve kást, ovplyvnených vyznávaním najvyššieho vládcu a jeho ideológiou.

Predslov tvorí filozoficky ladená úvaha rozoberajúca autorove peripetie pri vydávaní knihy, kedže svojimi kontroverznými postojmi pobúrila nejedného vyznávača terajšieho režimu, a predstavenie myšlienok, ktoré budú sprevádzať postavy počas priebehu udalostí.

Úvod poodhalí históriu Nového sveta, desivo vykreslí podobnosť so súčasnosťou, priblíži nám problematiku. postupný opis vývoja zvláštnych druhov podmanivej hudby, prazvláštnych premietacích zariadení a upokojujúcich drog dokonale odrážal životný štýl obyvateľov Nového sveta. Klasické hodnoty tvarujúce ľudstvo celé tisícročia prispeli k úplnej deštrukcií sveta. Viera s rodinou a láskou sa stali smrtiacim nebezpečným tabu, vyskytujúcim sa len v špeciálnych rezerváciách, prísne strážených vojakmi, chrániac tak divochov od moderného sveta. Umenie a krásna literatúra postupne zmizli z knižníc v globálnom rozsahu, zabraňujúc tak zdĺhavému, nie vždy pozitívnemu dojmu z daného diela a rozdielom vznikajúcimi medzi čitateľmi a nečitateľmi. Tvarovanie intelektu sa stalo nepodstatným,ba zaťažujúcim faktorom ovplyvňujúcim charakter. Slobodná myseľ stratila svoje opodstatnenie rovnako ako piliere hodnôt, vopred namiešané osudy vznikajúce v továrňach a upravované podľa potrieb jednotlivých pracovných i spoločenských kást či tried, od inteligentných, v istej miere sebestačných ambicióznych álf po hlúpe epsilony, snažiace sa nemotať pod nohy vyššie postaveným spoločníkom. Každá z tried niesla črty idealizovaného charakteru s len drobnými odchýlkami jedinečnosti, ovplyvňujúc aj výzor osobnosti a vlastnosťami získanými určitou formou prijímania podprahových správ počas vyrastania.

Práve výlet do jednej z továrni otvára veľkolepé rozprávanie príbehu, podávaného riaditeľom korporácie, vysvetľujúceho študentom fungovanie umelého, a jediného, oplodňovania, neskôr podmieňovanie správania a množstvo ďalších zvláštností. Pohľad očami neskúsených študentov umožňuje rovnako zaskočenému čitateľovi vžiť sa do ich role, dívať sa s nimi na zložité prístroje a obzerať si desiatky, stovky rovnakých tvárí pracujúcich za pásom. Autor dovoľuje čitateľovi zažiť jedinečnú, chladnú atmosféru spôsobujúcu výrazné zimomriavky spolu s postavami. Okrem toho, že je podobný štylistický prostriedok nuansou okrášľujúcou text, zmätenie postáv prenášajúce sa cez štvrtú stenu priamo k čitateľovi naznačuje krehkú hranicu medzi fantáziou a realitou.

Jadrom sa stáva postupné striedanie prostredia a svižné menenie hlavných postáv nesúcich poskaladné mená svetoznámych ikon, ( Lenina Crown, Benito Hoover, Bernard Marx ) ktoré nás uvedie do pocitov miešajúcich sa v okolí. Dostaneme sa do problematiky Nového sveta a spoznávame hlavného kontrolóra, ktorý skrýva pravdu kdesi v hĺbke svojej duše. Stretneme sa hneď s niekoľkými hrdinami, medzi ktorými postupne vynikne Divoch, zachránený z rezervácie, sčasti nezávislým statočným mužom, cítiacim sa menejcenným, nepatriacim do šťastnej spoločnosti. Kontrastné chápanie sveta poukazuje na zvártenosť myšlienok zahalených v sladkých klamstvách. Pohrdnutie systémom je hlavnou zápletkou deja.

Záver tvorí autorské vykreslenie výrazného rozdielu medzi indiánmi a obyvateľmi Nového sveta, zdvíha varovný prst. Divoch odmieta základnú myšlienku – „Všetci patria všetkým“, vzpiera sa naučeným formulkám, prežíva reálne pocity. Svojou tvrdohlavosťou vzbudí záujem v novom prostredí, až natoľko, že sa pokúsi zboriť stabilitu spoločnosti. Spolu s ďalšími novozískanými priateľmi sa za nečakanej pomoci dostane na odľahlé miesto, poskytujúce mu dlho vytúženú samotu. Ani tam, žiaľ, nenásytným očiam zvedavcov neunikne. Autor využíva záverečné riadky na reflexiu, uvažuje nad hodnotou ľudského života, zanecháva chladný odkaz.

...

Napriek dátumu príchodu knihy na svet dokázal Aldous Huxley svojim predvídavým rozumom mrazivo opísať rýchly zvrat okolností dnešnej doby, poukazujúc na blížiacu sa pohromu. Titul si zaslúži odporúčanie pre nielen milovníkov dystopie, ale i pre bežných čitateľov túžiaich spoznať vývoj zmýšľania zobrazenom v metaforickej úvahe.

Na všetkých na nás s otvorenou náručou netrpezlivo čaká prekrásny nový svet.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď S láskou Vaša M pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.