Nepokoj duše

A keď to čo hľadá a o čo usiluje napokon dosiahne, nepokoj duše sa po nejakej dobe ozve zas. Zdanlivo akoby nebolo celkom ničoho, čím by sa dal uhasiť. Ba časom, s pribúdajúcimi rokmi sa akoby ešte viac stupňoval a prerastal až v drásajúci pocit nenaplnenosti bytia.

Ľudia sa snažia zahnať a prehlušiť onen tajomný nepokoj svojich duší rozličnými spôsobmi. Jeden sa dá na alkohol a druhý zase na drogy. Ďalší sa stane worholikom a iný usiluje o peniaze, moc, slávu, alebo o kariéru. Iní sa zase oddávajú zmyselným vášniam, ďalší cestujú, alebo pestujú šport, či rôzne koníčky. A iní sa zase naplno oddajú rodine a deťom. A všetko z toho, čo bolo spomenuté, má schopnosť na určitý kratší alebo dlhší, alebo aj relatívne dosť dlhý čas prekryť a zapudiť onen neurčitý nepokoj duše, ktorý sa však napokon predsa len opäť vynorí.

Čo to je? Čo nám to bez ustania jatrí našu dušu?

Odhalením jedného z najväčších tajomstiev ľudského bytia je poznanie, že tento nepokoj bol do našej duše vložený zámerne. Do najhlbšej podstaty našej duše zámerne vložený preto, aby sme nenašli pokoja a spočinutia až dovtedy, kým nenájdeme Boha! Presnejšie povedané, kým nenájdeme spojenie so Svetlom Najvyššieho.

Tohto si teda buď človeče dobre vedomý! Vedz, že práve toto je skutočnou príčinou nepokoja tvojej duše. Darmo sa ho budeš preto snažiť prehlušiť tisícorakými spôsobmi. Dosiahnuť želaného vnútorného pokoja a mieru môžeš jedine v nájdení spojenia so Svetlom Stvoriteľa. K nemu ťa ženie onen tajomný nepokoj. Tlačí ťa k snahe o poznávanie Boha a o čoraz väčšie približovanie sa k Nemu.

Môžeš sa klamať čímkoľvek chceš, môžeš sa namáhavo pachtiť za akýmikoľvek inými cieľmi, aj keď ich napokon dosiahneš, tvoje uspokojenie nebude nikdy trvalé. Uspokojenie z dosiahnutia nejakého cieľa môžeš totiž cítiť trebárs aj dlhšiu dobu, avšak nakoniec, aj keby to snáď malo byť na samom sklonku tvojho života ťa o to nástojčivejším spôsobom zasiahne nepokoj tvojej duše, ktorá zostala hladnou a smädnou po poznaní Najvyššieho.

Žiaľ tisíce, ba milióny ľudí takto premárňujú svoj život a napokon odchádzajú z tohto sveta v búrke vlnobitia duševného nepokoja, prerastajúceho až do zúfalstva. Prerastajúceho do zúfalstva v nesmierne bolestnom tušení a uvedomení si premárnenia svojho života, v ktorom nebolo vykonané to najpodstatnejšie a najdôležitejšie. V ktorom nedošlo k nájdeniu spojenia so Svetlom Stvoriteľa prostredníctvom ich vážnej snahy o jeho poznanie.

Snaha o poznávanie Pána! Snaha o poznanie jeho Vôle, ktorá sa v tomto stvorení prejavuje vo forme Zákona. Vo forme Zákona, čiže prostredníctvom Zákonov, ktoré stvorením hýbu. Zákonov hmotných, ako i Zákonov duchovných. Oboje reprezentujú Vôľu Najvyššieho a sú jej živým odrazom. Sú životom samotným v jeho duchovných a hmotných Zákonitostiach. Kto sa snaží poznávať tieto Zákonitosti a vidieť ich takými, aké naozaj sú, ten poznáva Stvoriteľa v jeho diele. Ten spoznáva Vôľu Najvyššieho, prostredníctvom poznania ktorej sa čoraz viacej približuje k poznaniu Tvorcu samotného a k nadväzovaniu čoraz užšieho spojenia s jeho Svetlom. Ak by za týmto účelom boli ľudia ochotní vynaložiť toľko námahy a toľko úsilia, koľko sú ho ochotní vynaložiť na omnoho podradnejšie ciele, potom by nevyhnutne museli skôr alebo neskôr, vyzrievajúc v poznávaní Vôle Najvyššieho nájsť žive spojenie s Jeho Svetlom, v ktorom by našli onen túžobne hľadaný cieľ svojej duše. Našli by onú vodu živú, ktorá by navždy uhasila ich vnútorný smäd a ukojila ich vnútorný hlad.

Nech hlboký mier naplní duše ľudí tejto zeme! Pokoj a mier, prameniaci z poznania Pána! Z poznania jeho Vôle a jeho Zákonov, pretože nepokojná ľudská duša môže nájsť spočinutie jedine v blízkosti svojho Boha!

Toto je totiž onen tajomný a neznámy cieľ, ktorý každá ľudská duša podvedome a nevedome hľadá. Avšak hľadá ho v tisícoch rôznych vecí, ktoré jej ponúka táto zem, ale ktoré jej ho nikdy nemôžu priniesť. Lebo skutočný mier človek nachádza iba v Bohu. Pokým toto ľudia nepochopia, budú sa svojimi životmi neustále štvať a plahočiť nenachádzajúc pokoja a umárajúc sa v trýznivom nepokoji, ktorý bol do ich podstaty vložený zámerne. Zámerne, aby bol človek nútený hľadať až dovtedy, kým skutočný pokoj a mier nenájde.

Kto hľadá nájde! Kto prosí dostane a kto klope, tomu bude otvorené! Človeče hľadaj, pros a usiluj o poznanie Vôle Najvyššieho! Tak vážne a intenzívne, ako si toho schopný v tisícorakých iných veciach, ktoré si doteraz považoval za dôležité. Ak takéto vážne úsilie smerom k poznaniu Vôle Najvyššieho nevyvinieš, nič nenájdeš. Nikdy nenájdeš skutočný pokoj a nič iného, v čo márne dúfaš ti tento pokoj neprinesie.

Vedz totiž človeče, že Pán, veľký vševládny Boh zjavil svetu svoju Vôľu, ktorá je jedinou Pravdou! Jej Svetlo, Svetlo Pravdy žiari do temnôt tejto zeme ako maják. Kto vážne hľadá, môže ju nájsť, spoznať a pochopiť. Ale naozaj len ten, kto vážne hľadá! To je rozhodujúca podmienka! Všetkým ostatným zostane len trvalá trýzeň nepokoja ich duše, ktorá nenájde nikdy a v ničom spočinutia, pokoja a mieru, až sa nakoniec v honbe za ničotnosťami uštve na smrť.