Je nový Eminem nuda?

Pred dvadsiatimi rokmi vydal megaúspešný album Marshall Mathers LP ktorý sa zaradil medzi rapové klasiky a bomby ako Kill You, Stan, The Way I Am, The Real Slim Shady, I Am Back, Marshall Mathers, Drug Ballad, Amityville, Bitch Please II, Kim, Under The Influence a Criminal poznám takmer naspamäť.

Áno, aj ja som bol Stan.

Geniálne lyrics, originálne a chytľavé flows, drzý prejav a vztýčený prostredník celému svetu dokonale zapadli do môjho pubertálneho sveta a zopár rokov som nepočúval nič iné. Chýbali mi už len prefarbené vlasy na blond a kérka na rameno. Bandanu pod šiltovkou som nosil. Pekné časy.

O dvadsať rokov a sedem albumov neskôr vydáva Slim Shady nepromovaný hodinový projekt s tématikov Alfréda Hitchcocka a podľa názvu a cover artu by som mal očakávať vraždy.

Po prvom vypočutí ostávam chladným a nažive.

Eminem už toho povedal naozaj veľa a občas sa začína opakovať. Témy ako sklamanie zo žien, z nevlastného otca, zo slabých recenzií alebo zo samého seba nie sú ničím výnimočným, ako aj absencia hitov ktoré by som nevedel dostať z hlavy. Nepomôže tomu Ed Sheeran na refréne a ani sto slov za tri sekundy.

Neviem či sa k tomuto albumu budem pravidelne vracať, ale zopár obľúbených momentov som si na ňom našiel. Motivačný refrén od Skylar Grey, Relapse type beat od Dr Dre, chytľavý “reggae“ love song Farewell alebo ukľudnenú No Regrets.

Toľko môj názor na Music To Be Murdered By a nemôžete ma nikto hejtovať za to, že znehodnocujem tvorbu rapového boha. Ja a Eminem máme naozaj blízky a kamarátsky vzťah a teším sa že ho stále baví tvoriť hudbu a že je produktívny. Určite to nerobí kvôli peniazom alebo sláve.

@duchvklietke