O staroseverskej literatúre, I.

Thór, Loki a Ódin – vďaka Marvelu jedna z najznámejších „trojíc“. Všetci poznáme ich filmové silné a slabé stránky, poznáme ich životy, konce, depresie, posttraumatické stresové poruchy, vzťahy a rozchody... Otázka ale znie: Ak by sme zobrali 1000 fanúšikov Marvel filmov, koľkí z nich by poznali aj pôvodné príbehy týchto postáv? A koľkí z nich by poznali príbehy nemenej veľkých hrdinov, ako napríklad Sigurd Drakobijec, Helgi Hjörvardsson, Helgi Hundingsbani, Brynhilda či Hervor? V nasledujúcej sérii príspevkov sa vám pokúsim ponúknuť prierez staroseverskou literatúrou, a to po obsahovej a technickej stránke.

Vikingské obdobie (cca roky 800 – 1050) bolo bohaté na príbehy, básne a mýty. Sprevádzala nás nimi bohatá škála postáv – bojovníci, princezné, bohovia, valkýry, proti ktorým stálo široké spektrum nepriateľov ľudského alebo menej ľudského charakteru. Rozprávanie príbehov nebolo len záležitosťou skaldov, ale bolo vlastné každému jedincovi. Príbehy, ktoré sa začali zozbieravať do písomnej podoby až niekoľko stoviek rokov neskôr, prežívali vďaka ústnej tradícii.

Literatúru pochádzajúcu z vikingského obdobia delíme do štyroch kategórii: runové nápisy, eddickú poéziu, skaldskú poéziu a ságy. Najstaršie svedectvo o jazyku a básnictve starých severanov podávajú runové nápisy. Jazyk, v ktorom sa tieto pamiatky šírili bol staroseverčina a písmo, v ktorom boli písané by sme mohli nazvať, ak by sme nechceli byť nejak konkrétni, runové písmo.

Mnohí sa s runami stretávate v rámci fantasy sveta alebo sú súčasťou moderných šperkov s vikingským dizajnom. Z estetického hľadiska (a počet znakov je určite tiež rozhodujúci) sa pri takých príležitostiach využíva starší fuþark alebo kombinácia mladšieho a staršieho fuþarku. Aký je medzi nimi rozdiel a čo to vlastne je? Odpoveď na otázku číslo dva je jednoduchá: pomenovanie runového systému na základe prvých šiestich znakov. Starší fuþark obsahoval 24 rún, avšak začiatkom vikingskej doby dánsky runový majster zredukoval ich počet na 16 znakov. Tento variant, známy ako mladší fuþark, sa šíril ďalej.

Nápis v staršom fuþarku na Kylverskom runovom kameni (Stånga, Gotland)

Na základe nápisov v mladšom fuþarku rozlišujeme tri runové typy:

1. dánske runy, nazývané aj všeobecné – rozšírené v Dánsku vrátane Skåne

2. švédsko-nórske runy – výskyt vo východnom Švédsku, južnom a západnom Nórsku a nórskych kolóniách na západe, hlavne na ostrove Man

3. hälsingské runy – výskyt v nápisoch zo severného Švédska; vznikli vynechaním nôžky každého runového znaku, čím vznikol určitý druh kurzívy alebo kryptického písma

Dánska (hore) a švédsko-nórska (v strede) verzia mladšieho fuþarku

Hälsingské runy

Nápis v staršom fuþarku na Kylverskom runovom kameni (Stånga, Gotland)

Mladší fuþark prispel k zjednodušeniu runového systému, no zároveň so sebou priniesol problém, pretože pre rovnaký počet zvukových hodnôt sa používal obmedzený počet znakov. Znamenalo to, že niektoré znaky sa používali pre označenie niekoľkých príbuzných foném. Z toho dôvodu musel byť neskôr vyvinutý systém bodiek a čiarok, ktoré rozlišovali fonetickú kvalitu rovnakých znakov.

O magickej funkcii rún sa dozviete neskôr v príspevku venujúcom sa runovým nápisom :)

Zdroje:

- literatúra:

BEDNAŘÍKOVÁ, J. 2017. Stěhování národů a sever Evropy. Praha : Vyšehrad. ISBN 978-80-7429-744-1.

BRØNDSTED, J. 1967. Vikingové, sága tří staletí. Praha : Orbis.

GRAHAM-CAMPBELL, J. 2001. The Viking World. 3. vydanie. London : Frances Lincoln. ISBN 0-7112-1800-5.

KADEČKOVÁ, H. 1993. Dějiny severských literatur I - Středověk. 2. vydanie. Praha : Karolinium. ISBN 80-7066-753-2.

- obrázky:

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Peter_Nicolai_Arbo-Hervors_d%C3%B8d.jpg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Kylverstenen_futhark.jpg

https://en.wikipedia.org/wiki/Younger_Futhark#/media/File:Yngre_futharken.svg

https://en.wikipedia.org/wiki/Staveless_runes#/media/File:Futhark_H%C3%A4lsingland_15.png