Mediálna manipulácia: Kult tela? Predávané klamstvo!

My ženy si často listujeme v lesklých časopisoch a obdivujeme modelky a známe osobnosti pre ich bezchybnú pleť a dokonale vyvážené a chudé telá bez celulitídy. Pokladáme ich za naše osobné bohyne, a zároveň najväčšie sokyne, pretože v kútiku duše veľmi dobre vieme, že nech sa budeme snažiť sebe viac, nikdy nebudeme vyzerať ako mediálny ideál krásy. Zaujímavosťou ale je, že to tak nebolo vždy...

Od kriviek k rovnej doske

Vždy, keď sa pozriem do zrkadla, si uvedomím, že som sa narodila v zlom desaťročí. V 30. rokoch minulého storočia vládli celému svetu krivky ženského tela. Tie sa začali oslavovať ešte viac v 50. rokoch, kedy sa k nim pridal aj bohatý dekolt. Ideál krásy predstavovali ženy ako Marilyn Monroe, Jayne Mansfield, Sophie Loren či Brigitte Bardot. Z tohto obdobia pochádza aj slávna veta: „Telo nie je na to, aby ste ho skrývali“ – Marilyn Monroe.

V 70. rokoch prišla do módy „éra vyziabnutosti“, ktorá viac menej pretrváva dodnes. Svoj zenit však dosiahla až 80. a 90. rokoch, kedy väčšina modeliek vykazovala až nezdravú hmotnosť v pomere k svojej výške. Predovšetkým, modelka Kate Moss vyhlásila, že žiadne jedlo nie je tak dobré ako pocit z chudej postavy. No, chudé telo je asi fajn, no ja sa radšej najem, než aby som bola iba kostra obalená kožou.

(Na ľavo Marilyn Monreo, na pravo modelka Kate Moss odfotená v 90. rokoch)

Zdravím, moje meno je Photoshop

V 90. rokoch bratia Knollovci vytvorili počítačoví kód, ktorý obsahoval pár funkcií na drobnú úpravu fotografií. Postupom času sa tento kód vyvinul v monštrum, ktoré ničí sebavedomie žien po celom svete. Vďaka nemu modelky, herečky - jednoducho ženy na obálkach časopisov a na plagátoch - vyzerajú doslova bezchybne, avšak za každým obrázkom je dlhý proces odstraňovania skutočnosti a vytvárania... čoho vlastne?

(Fotka modelky spoločnosti Debenhams pred a po retuši)

Kedysi som čítala jeden rozhovor s mužom, ktorý pracuje ako retušér pre svetoznáme módne značky. Spomínam si, ako hovoril, že denne strávi hodiny odstraňovaním línií úsmevu či vačkov pod očami, dodávaním kontúru, zvýrazňovaním lícnych kostí, vylepšovaním oblasti okolo brucha, zväčšovaním pŕs, predlžovaním mihalníc, zužovaním stehien, bielením zubov či odstraňovaním žltých škvŕn po fajčení. Teraz si predstavte seba, milé dámy, ako sa pozeráte na fotku tejto „dokonalej“ ženy a snažíte sa napodobniť ju, pretože ona je tým ideálom a vôbec vám to nejde. Ste z toho zúfalé, frustrované a prestávate mať rady sami seba. Uvedomte si, prosím, jednu vec – tá žena na fotke NEEXISTUJE!

Je to len marketing?!

Za posledných 20 rokov bolo zistených mnoho prípadov, kedy sa na kampaň nejakého produktu použila retuš. V niektorých prípadoch to bolo až za hranicu reálnosti. Za zmienku určite stojí kampaň spoločnosti H&M, kde boli hlavy modeliek jednoducho „prilepené“ k počítačovo vygenerovanému telu. Tak isto magazín Stuff odretušoval modelke jednu nohu a Vanity Fair zase urobila z P.H. voskovú figurínu. Veľkú nevôľu vyvolal incident z roku 2013, keď časopis Vogue značne zúžil pás Adele v snahe zmeniť jej váhu.

(Adele v roku 2013: na obálke časopisu Vogue(na ľavo) a na Grammy (na pravo))

Ale nejde iba o to, čo vidíme v časopisoch. Štíhla postava je jednoducho centrom módneho priemyslu. Tento tip postavy slúži na „dobrú“ prezentáciu módnej značky. Návrhári jednoducho chcú predviesť svoj návrh tak, aby sa čo najviac podobal ich skicám. Zhodujú sa na tom, že oblečenie bude najlepšie sedieť na tele bez formy – a keď to dobre vyzerá, tak sa to aj predá. Karl Lagerfeld v roku 2013 povedal, že nikto nemá chuť pozerať sa na mólach na zaguľatené ženy... Ako pardón, ale ak pán Lagerfeld chce, aby jeho šaty nosili ľudia bez kriviek, tak nech ich navlečie na chlapov. Väčšina žien jednoducho má prsia aj boky, zadok, stehná, bruško... Nebolo by teda rozumnejšie navrhovať oblečenie tak, aby sedelo ženám rôznych tvarov, než týmto ženám vtĺkať do hlavy, že nie sú dostatočne dobré?

V roku 2016 spoločnosť Dove zverejnila ich najväčšiu štúdiu, do ktorej sa zapojilo viac ako 10 500 žien z 13 krajín sveta. Táto štúdia ukázala, že viac ako 70% žien a takmer 70% mladých dievčat sa cíti pod tlakom z toho, že nespĺňajú tento nereálny ideál krásy. Zároveň sa zistilo, že dôvera žien vo vzťahu k obrazu svojho tela neustále klesá.

Kult tela, ideál krásy - to sú pojmy, ktoré stanovili akceptovateľnú spoločenskú mierku pre krásu žien. V priebehu rokov sa však toto kritérium stále viac a viac vzďaľovalo realite. Od drobných úprav ako odstránenie vyrážky na tvári, sa prešlo na až neprirodzené vyhladzovanie pleti či dokonca nereálne zužovanie pása. Médiá nám dennodenne podsúvajú tieto obrazy dokonalosti, ktoré sa nám zarezávajú pod kožu. Naša spoločnosť sa vďaka tomu dostala do takého štádia, že kebyže sa v dnešnej dobe držím rady drahej Marilyn, tak by sa na mňa väčšina pozerala s opovrhnutím. Ako môže taká tučibomba odhaľovať svoje sadlo? Pretože to je presne to, čo nám médiá diktujú – keď nemáš takéto telo, tak ho nemáš čo ukazovať.