Prečo ešte žijem . . . ? . . .

Voľný pád. Ach ta krásna sloboda. Je to za mnou , stav beztiažový. Tam hore , tam si oddýchnem. Vidíš to? Akože nie ? Veď sa lepšie pozri .. vidíš? Nie? Zatvor oči nie je to ťažké.

Konečne , našiel si to. Ľahni si vedľa mňa pozoruj a počúvaj. Rozpoviem ti príbeh , príbeh miestami krutý ...... Adam !!! ..... Nevšímaj si to , hlavne sa sústreď a počúvaj. Bolo to nedávno. Adam !!!!! , Adam počuješ? Vstávaj .......

Ježiš mami chýbalo už len trocha. Nevymýšľaj je čas , pozri koľko je hodín. Veď dobre. , dobre . Ťažko chápať spiaceho človeka , keď iný je hore.

Ale predsa ešte troška , veď si to nevšimne. Počúvaj ! som späť. Stalo sa to nedávno a ja ti to musím povedať . Prišiel som do toho domu , predsieň bola veľká celá z mramoru , tie nádherne stĺpy v strede boli krásne drevené schody. Po stenách boli nádherne staré obrazy. Vyjadrovali ľudí v rôznych pózach. Poznal si ich? Nevyrušuj počúvaj , nemáme veľa času. Kráčal som hore schodmi , po každom kroku tie schody krásne praskali , vystupujem pomaly hore a na celkom hornom schode bol príklop čiernej rakvy . Spod rakvy trčala ruka. Pomaly sa skláňam a zdvíham príklop rakvy. Túžba po poznaní , kto tam leží bola silnejšia ako strach. Pomaly teda zdvíham rakvu , vidím nohy , je to muž. Opatrne odhŕňam rakvu ach veď to je ...

Adam !!!! stačilo , okamžite zlez s tej postele.

Veď poriadku už som hore.

Ach to bude zasa deň. Je ešte len 9:00 a už sa tu kričí. V zhluku rôznych hlasov usudzujem , že je to návšteva. Prosím , len nech to nie je krstná. Prežijem komplet všetko ale jej úlistny pohľad to nie. Adam poď chytro krstná je tu. A je po krásnom dni. Ahoj krstná , ahoj Adam . Hmmm prebehlo to hladko.

Rád by som sa zdržal , ale už meškám , musím. Kde zasa letíš Adam. Musím , ahojte.

Adam kedy prídeš? Keď sa vrátim budem doma.

Dobrý deň. Vitaj Adam , čo ťa k nám privádza? Hm sestrička prišiel som k lekárovi asi som chorý tak čo ma sem môže iné privádzať. ? Veď dobre. Choď dnu doktor je sám. Ďakujem.

Zdravíčko pán doktor. Ale vitaj Adam , čo je to tento krát? Hm vidím , že už aj on ma dobré pozná. No nič. Chorý som. Čo ti je? Neviem cítim sa divne. Ako divne? Neviem asi umieram. Prečo si to myslíš? Počúvajte. Prišiel som do starého domu. Kráčal som po schodoch a na hornom schode bola rakva spod ktorej trčala ruka. Zodvihol som rakvu a vidím tam. Pán doktor pán doktor. Infarkt. Adam prepáč súrny prípad. Príď inokedy. Ach....

Čaute som doma. Ahoj Adamko , krstná bože. No hybaj ku mne , povedz mi čože máš nové , ako sa mi máš? Veď si tu bola včera , čo môžem mať nové. ? Nebuď sprostý Adam ! Ja? veď ona dáva nelogické otázky. Adam ! Krstná počúvaj , bol som v starom dome , ale Adamko načo si tam išiel . Ježiš krstná to nie je podstatné veď počúvaj. Dobre Adamko hovor ďalej. Takže šiel som po schodoch a na hornom schode bola rakva s pod ktorej trčala ruka. Zodvihol som rakvu. No počuješ toho Jana ako tu vytrubuje , no nič musím ja už ísť. Ale krstná veď tá rakva . Adamko prídem zajtra dopovieš mi to.

Chceš to počuť ty mami? No to by mi chýbalo aby som v noci nezaspala. Neopováž sa.

Kapitola 2. - svitanie

už čoskoro.