Je v mojom srdci Boh na prvom mieste?

„Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe." Takto píše svätý Augustín vo svojich Vyznaniach. Poďme sa teraz zamyslieť nad touto múdrou vetou...

Tento výrok je snáď naznámejším výrokom svätého Augustína. A je to tak. Človek stále hľadá, hľadá niečo čo ho naplní, dá mu radosť do života, zmysel, túži po tom byť milovaný, hľadá dokonalé šťastie a dokonalú lásku. Odpoveďou je Boh. Jedine a jedine On dokáže toto všetko naše chcenie a túžby naplniť. Aj keď my to často hľadáme vo veciach, v majetku, peniazoch, zvieratách či ľuďoch. Najčastejšie v ľuďoch, lebo tí sú Bohu najviac podobní. Ale ľudia nie sú Boh. Ježiš Kristus je Boh. Túžme po ňom, lebo to je tá správna túžba, ktorá nás privedie k cieľu. A čo je cieľ? Nebo - spoločenstvo s Ním je našim cieľom. Preto žijeme. Či si to chceme priznať alebo nie, na tejto pravde to nič nemení. Čo je na tomto svete stále? Nič. Stále a večné sú len duchovné záležitosti. Boh je duchovný. A my máme dušu, ktorá je taktiež duchovná. Je to niečo Jeho - Jeho kúsok, ktorý On stvoril pre seba. Pozri sa do svojho srdca, po čom túži? A sú tieto túžby uspokojené? Myslím, že nie. 

       Tieto túžby budú uspokojené až v nebi  kde celú večnosť budeme totálne šťastní a naplnení láskou. Tu na tomto svete nie je nič isté, hoci Boh nám môže udeliť veľa útechy a milostí. No nemusí, napr. taká Matka Tereza nepociťovala žiadnu útechu tu na zemi a aj tak konala dobro. Tak o čo väčšej útechy sa jej teraz dostáva v nebi? Poznám ľudí, ktorých Boh obdaroval rôznymi nadprirodzenými darmi a útechami, no neobrátili sa, nekráčajú za Ním. Tu vôbec nejde o útechu! Veď kto som ja a ty, aby som od Boha žiadal útechu? A akú útechu? Aby mi bolo lepšie a uspokojil som sa s tým a zaspal na vavrínoch? Buďme radi, ak žiadnu duchovnú útechu nemáme a aj tak konáme dobro a milujeme Boha. Lebo toto je nezištná láska. Veď my sme tu na tejto zemi kvôli Bohu, pre Neho samého, na to nezabúdajme, že ide len o to, aby sme jemu slúžili a Jeho milovali. A tiež milovali svojich blížnych, odpúšťali si a pomáhali im do neba.O nič iné nejde, celý náš život je len hľadaním - Boha, Ježiša Krista. Ak si to nemyslíš presvedč sa sám. Túžba tvojho srdca vraví za všetko..a ak ju necítiš, potom máš srdce ďaleko od Boha, zahltené hriechmi. Lebo čisté srdce túži po Bohu a vidí ho, počuje ho, žije s Ním v Duchu. Ver mi, nič ťa neuspokojí úplne len On v nebi. No len dostať sa do neba, mám takú túžbu? Myslím na to  že je to môj najväčší, ba jediný dôležitý cieľ v živote? Mnohí žijú už ma tejto zemi v odlúčenosti od Boha - akoby v pekle. No nie je to nič oproti naozajstnému peklu, do ktorého sa dostanú ak sa neobrátia. 

       Moja, tvoja, každého jedného človeka - duša, má väčšiu cenu než všetky poklady, peniaze sveta. Má cenu Božej - Ježišovej krvi. Nikto nikdy ťa nebude milovať viac. To sa ani nedá. Opätuj Mu tú lásku! Ako? Rob všetko pre to, aby si sa raz dostal do spoločenstva s Ním. A to je čo? Milovať a pomáhať svojim blížnym a modliť sa? Áno, ale nie len to! V prvom rade potrebujeme Božiu nevestu - Cirkev, ktorá je hriešna, lebo sú v nej hriešny ľudia, no Boh - Ježiš ju nadovšetko miluje! A my ľudia potrebujeme byť v Katolíckej cirkvi, lebo jedine skrze ňu môžme prijímať sviatosti. Takže, potrebuješ sa zbaviť hriechov, oľutovať ich, ale nie vo svojej izbe alebo na lúke, že:,, Čau Bože, toto som spravil odpusť mi." Samozrejme je to prvý krok, ale ako vieme, že nám Boh odpustil?  Kde máme znak toho, dôkaz? Viditeľný znak toho, že nám Boh odpúšťa - je kňazova ruka, ktorá nás rozhrešuje vo sviatosti zmierenia. Takže sv. zmierenia je prvým krokom ku spáse duše. Druhým krokom je sväté prijímanie. Ježiš povedal  že kto nebude jesť Jeho Telo a piť Jeho Krv, nebude v ňom večný život. Takže pravidelné  pristupovanie ku sviatostiam v katolíckej cirkvi je pre spásu duše nevyhnutné! A teraz keď sme my ok s Bohom môžme sa starať o svojich blížnych. Lebo prvý v našom živote a to najcennejšie je Boh a tvoj vzťah s Ním. Vzbuďme si bázeň pred Bohom! Áno v prvom rade máme mať k nemu lásku, ale aj rešpekt voči nemu a strach z pekla je potrebný! Mnoho ľudí si myslí, že peklo a Satan neexistuje. Ale kde majú istotu? Či im život v ťažkom hriechu, ten kúsok obalu od čokolády stojí za večné utrpenie v pekle, za večné odlúčenie od Boha? Hriech je zlo. Aj keď vyzerá ako dobro, vždy je to zlo a to už v samej podstate. Vždy nám škodí, na tele aj na duši. Napr. taký hnev alebo obžerstvo škodí aj nášmu telu. Lebo hriech nie je prirodzený! Hriech tu niekedy nebol, je to niečo umelé.

        Hriech je ako corona vírus. Jeden človek kedysi sa spriečil Bohu, a potom sa spriečili všetci, je to nákazlivé! Jedine náš Boh nám môže pomôcť! Lenže nie tak, že povieme: ,,Bože pomôž mi!" a ďalej ostaneme vo svojich hriechoch. Musíme si uvedomiť, že Boh, Dobro, je tam, kde niet hriechu. Dokým sa nezriekneme hriechu, nebude v našom srdci. Ale ak sa zriekneme vo sv. zmierenia, Ježiš aj s nebeským Otcom a Duchom Svätým bude v nás prebývať. A o to sa máme usilovať. Toto je kľúč na prinavrátenie a posilnenie viery. Sviatosti cirkvi - viditeľné znaky, Božích milosti. Viem, kostoly sa zavreli nedá sa teraz..No teraz nie, ale po karanténe sa dať bude. Boh náš určite nebude súdiť, že sme nepristupovali ku sviatostiam v čase karantény! Však On vie, že sa to nedalo! Ale vzbudzovali sme si dokonalú ľútosť? Sledovali sme sv. omšu v televízií? Modlili sme sa? Pomáhali blížnym? Náš Boh je zároveň prísny a zároveň milosrdný. No treba si uvedomiť, že milosrdný nie je v tom zmysle, že nerieši a je mu jedno keď hrešíme. Milosrdný je v tom zmysle, že ak sa niekto ozaj chce obrátiť, oľutovať hriech, zriecť sa ho, tak mu to z radosťou umožňuje. V tejto dobe, áno od zjavení sv. Faustíny uplynulo ešte málo času, a chcem povedať, že je to jedna z najkrajších Božích vlastností, ale v súčasnosti sa zabúda na to, že Boh je spravodlivý, že je prísny! Na kázňach sa málo káže o pekle! Prečo? Bojíme sa straty farizejov? Nikdy sa nebojme, že niekoho stratíme! Len sa to prečistí! A možno práve to potrebuje hriešnik počuť, aby si vstúpil do svedomia!

        Aj keď sa máme sústrediť na Boha a na nebo, no tu na zemi musíme pamätať aj na peklo a na to, že je oveľa oveľa oveľa horšie, ako to najhoršie utrpenie tu na zemi. Je dôležité si pamätať, že máme slobodnú vôľu. Preto človek, ktorý nechce si môže žiť bez Boha, nevidí Ho, nepočuje. Boh sa nevnucuje, len pozýva, ukazuje sa po kúskoch, lebo túži po nás nesmierne. Ukazuje sa v krásach prírody, v milom slove nášho blížneho, v harmónií hudby, v rozkošnom zvierati, v anjelskej tváričke bábätka - tam všade môžme vidieť jeho stopu a odraz jeho Krásy. Všetká krása, dobro a pravda je od Boha. On je zdroj. Len nie každý to vie alebo si to uvedomuje, že keď je promiskuitný, hľadá len svoje uspokojenie, slávu, peniaze, alkohol, drogy...toto všetko je len hľadaním Boha. Pohoršujúce? No je to tak. Hľadanie uspokojenia hocijakej túžby je hľadaním Boha, no na nesprávnom mieste! Dokiaľ Boh nebude v našom živote na priečke s číslom 1, nebudeme nikdy naozaj a trvalo šťastní. Povieme si, ty si tak žij s Bohom, ale pre mňa to nie je..Toto je na tom, že práveže je to pre každého. Boh ťa miluje tak, akoby si bol jediný na svete. To, si vždy pripomínaj, že si len Ty a Boh. No tak to má každý. Boh je zvlášnym spôsobom pre každého zvlášť a zároveň pre všetkých tak, že sa to nevylučuje. A čo na záver? Hlavne nemiňme cieľ a majme ho stále pred sebou, bežme v závode a majme pred sebou tento cieľ - Boha - Ježiša Krista.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Veronika Kubičková pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.