31.5.2020 12:58

Legíny, Marína kekse a Zuzana Čaput

Začiatok dnešného dňa neprajem nikomu. No teda okrem tučnej Luce, zubatej Luce (tej to prajem každé ráno), malej Dane a ďalších zhruba 32 kusom toxických osôb, ktoré ma v minulosti nasrali.

A ja sa ešte stále hnevám. A mienim v tom pokračovať. Ja a Sheldon Cooper neodpúšťame. Zásadne.

Dnes ráno o 5:30 som skočila bosou nohou na kocku lega! Kto spal dovtedy, nespal už potom. Pri tej akcii som si vyčerpala nadávkový budget na dva mesiace. Samozrejme som zobudila celý byt a zrejme aj dva ďalšie. Ranný kolobeh sa teda začal o 5:30. Tá zasraná legová kocka ma okradla o kľudné minúty rána. O ten malý, malilinkatý kúsok dňa, kedy ešte všetci spia a ja si môžem vypiť svoju kavej a prečítať elektronickú tlač. Teraz nemám páru o tom, čo ide byť. Najhorší pocit.

Na pozadí sledujem aspoň TA3. Zbožňujem niektorých ľudí. Napríklad Billa Gatesa, Elona Muska, Róberta Mistríka, Moniku Tódovú, Kristínu Kövešovú, ale najviac Zuzanu Čaput. Práve rozpráva v telke. Pani prezidentka. Presne tak si predstavujem dokonalú ženu. Nežnú, milú, ženskú a jemnú. Ja neviem prečo som zrovna ja také hovado. Zrejme to bude prostredím. Predstavujem si Zuzanu Čaput ako 15 ročné dievča. Určite pobehovala v hodvábnych bielych šatách, s vencom zo sedmokrások vo vlasoch a bosými nohami po viniciach a zbierala rannú rosu. Nadpozemská bytosť. Dokonalosť. No a potom vidím retrospektívne seba, 15násť ročnú drzú Hannu, ako sa poflakujem bezcielne po Petržalke, ako sedím vo výklenku so svojou partičkou a pofajčujem zlaté Malborky. Každopádne môžem byť zrejme rada, že som to vedela ako tak v živote uhrať. Ale stejne. Silno antimotivačné.

Mám nového úhlavného nepriateľa. V domácnosti. Horší je fakt, že sa jedná o neživý predmet. Je to váha. Obchádzam ju, pohľadom o ňu nezavadím. A čo. Zaslúži si. Nosí len zlé správy, oháňa sa číslami a nejak moc si pamätá. Neváha dodrbať človeku deň. Také skety tu nebudem tolerovať. Všetko to začalo predvčerom večer, kedy som si uvedomila, že je dosť veľká pravdepodobnosť, že každodenný balíček Marína keksov, bude mať svoje následky. Myslela som, že v balíčku je zhruba 6 keksov. Ja nerátam, ja jem. No ale včera som si to teda šla spočítať a ono tam je tých keksov 10!!! Situácia sa dramaticky zmenila. Tak ako môj postoj. Už rátam, ešte jem. Zbystrila som. Nechcem sa rovno povyzliekať do spoďárov a obzerať sa v zrkadle. To je príliš veľa stresu naraz. Tak som si povedala, že za žiadnych okolností nebudem venovať pozornosť oblasti pupo, boky a stehná. Riť neriešim, tam si nevidím. Čo nevidím, to nie je. Logické. Neviem sa sústrediť na nič. Keď sedím, mám pocit, že ma tlačí pupo. Keď si sadnem na vecko, mám pocit, že sa z neho vylievam. Po bokoch. Hnus. A keď idem z jednej izby do druhej mám pocit, že sa mi trasú stehná. Ešte aj ruky mám voľajaké dengľavé. Celá sa tak nejako viacej cítim. Hmotovo. Snažím sa ukľudniť. Veď čo také sa deje. Nič. Listujem si Instagram. No tak to mi ho vyndej. Pýtam sa ja: „tie osoby nežerú?“ Začínam byť celkom dosť podráždená. Pripláva ku mne pán manžel. Vysmiaty s Coca Colou pod pažuchou a obalom horalky v ruke. Spokojný. Na chvíľu mením postoj. Nenechám sa predsa šikanovať babami, čo nemajú na sebe zaujímavé zásoby tuku!

O 25 minút od vyššie uvedenej, nesmierne motivačnej úvahy pre všetky súčasné, či budúce tučice, s odhodlaním rozkladám karimatku. Ja sa nedám! Tak si naordinujem tri série po 25 sklápačiek, drepy, hopkance, kopance a švihy a všetky tie otravné kokotince čo som odkukala z posilovne, kde som pred sto rokmi chodila. Ani vtedy som tam nechodila nejako významne cvičiť, skôr som si chcela nájsť nejakého Johnnyho, ktorý by cvičil. Tak na domov som ho chcela. Mala som predstavu, ako nič mimoriadne, len, že by mi varil také tie zdravé jedlá a keďže som vychádzala z toho, že by bol ohybný, chcela som to efektívne využiť pri domácich prácach, ktoré ja z duše nenávidím. No nevyšlo to tak úplne. Teda ako nejakí adepti boli, ale ich predstava sa diametrálne odlišovala od tej mojej a čo bolo najhoršie, ale fakt najhoršie, oni si mysleli, že ja budem s nimi chodiť cvičiť. No jasné. Ha ha. V tejto veci by som do prdky poslala aj Jasona Momoa. A bez mihnutia oka. Moja predstava bola jednoznačná. On cvičí, ja sledujem Netflix, on varí, ja mu rozprávam čo som videla na Netflixe, ja jem čo on navarí a on je ticho, lebo ja sa chcem v kľude najesť. Strašne nechápaví sú tí chlapi v tých posilňovniach. Bieda.

Moje dnešné cvičenie dopadlo katastrovicky. Ako trojky z telesnej boli opodstatnené. Absolútne. Po 40 sklápačkách a 10 drepoch som bola na pokraji svojich síl. Doplazila som sa ako dobre živená dažďovka z karimatky do bezpečia. Na sedačku. Aj tak mi celá táto akcia niečo dala. Zistila som pri tom všetkom jednu veľmi podstatnú vec. Keď všetko ostatné zlyhá, jediné na čo sa môže žena spoľahnúť a to aj v zlých časoch, sú legíny. A to sa kurva počíta.

Toľko k téme.

H.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
3
Poslať správu
Blogyňa Drzá Hanna - úplne štandardne ujebaná persónka.

Chceš vedieť, keď Drzá Hanna pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
5.6.2020 11:10
Chromozóm XY