„Ulice Svätého Jura pred tisícročiami lemovali vypálené kusy trávy po náletoch drakov. Dnes sú tam psie ho**á. Už som sa na to nemohol pozerať,“ hovorí čerstvo premenovaný Juraj KAKObijec.
Za pravdu mu dávajú aj obyvatelia malého mestečka. „Je to otras. Minule som mal dosť kľúčový meeting, akurát merdžujeme dve divízie. Celý čas mi na tom stretku niečo smrdelo. A potom mi to došlo, ten smrad v kancli nejde z ulice, ale z mojej topánky,“ sťažuje sa miestny podnikateľ, ktorý v dôležité ráno stúpil do psieho hovienka pri svojom aute na Prostrednej ulici.
Podľa skutočných štatistík žije v meste viac ako 700 psov. Čísla môžu byť oveľa vyššie, keďže množstvo ľudí si svojho psa neregistruje na mestskom úrade.
„Podľa štatistických údajov pripadá na každého 10. až 12. obyvateľa Slovenska jeden pes. Vo Svätom Jure pripadá jeden evidovaný pes už na 8 ľudí. Ak prirátame aj tých neoficiálnych, je to približne jeden pes na 7 obyvateľov,“ informovali Svätojurské ohlasy minulý rok na jar.
Mesto Svätý Jur má bohatú históriu. Tá oficiálne dohľadateľná siaha do roku 1209, keď sa o ňom objavila prvá zmienka v Listine Ondreja II.. Kráľ daroval mesto aj s okolitými dedinami svojmu vernému správcovi kráľovských pivníc Šebešovi.
Od roku 1647 sa Svätý Jur pýšil obrovským privilégiom. Rakúsky arcivojvoda Ferdinand III. ho povýšil do stavu „slobodné kráľovské mesto“. Všetko vďaka kvalitnému vínku z tunajších pivníc, ktoré sa podávalo aj na kráľovských hostinách.
Svojho času bolo vyhľadávané aj tunajšie gymnázium. To navštevovali spisovateľské hviezdy svojej doby ako bernolákovec Anton Juraj Benčič či Juraj Fándly. Po svätojurských chodníkoch sa prechádzali aj významné ženy. Bola medzi nimi napríklad Eva Botťánková, slovenská historička estetiky a zakladateľka špecializácie história estetiky, a tiež predstaviteľka dôležitého ženského hnutia na Slovensku Ružena Jilemnická.
O tom, že tu bolo ozaj sveta žiť, svedčí aj fakt, že najväčší geodet slovenských geodetov, Samuel Mikovíni, sa vo Svätom Jure dokonca ženil! Mestečko neobišli ani svetové osobnosti. Istý čas tu pôsobil najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia Chatam Sofer.
„Dnes vládne chodníkom v meste aj vo viniciach nový pán. Psie kako,“ rozhorčuje sa Juraj KAKObijec. Sľubuje, že bude proti tomuto novému neduhu bojovať rovnako statočne ako kedysi proti drakom. Z oného sveta si zo sebou priniesol aj svoju kopiju. Má v pláne napichnúť na ňu každý psí exkrement, ktorý zostal zabudnutý na ceste.
⬇⬇⬇
Našli ste psie kako vo Svätom Jure? Pošlite jeho fotku Jurajovi KAKObijcovi na jeho fb stránku alebo mailom na [email protected]. On sa s ním už poráta.
Ak sa vám jeho postup nepozdáva a máte pocit, že treba urobiť niečo viac, tak pamätajte: Venčíš? Ber sáčok a sprac kako!
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Hlavný KAKOmunikátor pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.