Bitcoin – to the Moon and never back!

Pokiaľ vytiahnem svoj mobil s trápnou kryptopeňaženôčkou pre androidový device v blízkosti človiečika, ktorý s Bitcoinom v priebehu svojho života do kontaktu veľmi neprišiel, tak reakcie bytosti takéhoto typu sú veľmi rôzne. Buď sa im táto vec zdá ako nepraktický výstrelok určený pre nerdovskú zábavu, alebo si myslia, že je to hrozne cool hračka. Tak či onak, ja osobne si nemyslím, že Bitcoin je iba akási cyberpunk (ne)praktická hračka pre nerdov.

Čo je to za vecičku?

Poďme sa najprv trošku pozrieť na to, čo vlastne ten bitcoin je a ako približne funguje.

Bitcoin je prvá a najpoužívanejšia kryptomena na svete. Bola spustená 3. januára 2009 týpkom, alebo týpkyňou (alebo skupinou týpkov a týpkyň) vystupujúcich pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. Bitcoin umožnuje vykonávať platby komukoľvek na svete – na túto operáciu nie je potrebný žiaden bankový účet alebo registrácia; iba stiahnutie niektorej z kryptopeňaženkových aplikácií. Globálne platby sú v bitcoine umožnené pomocou peer-to-peer technológie, ktorá funguje bez akéhokoľvek ústredného správcu.

Spracovanie transakcií a emisie (mining) sú vykonávané kolektívne, právo zapisovať nové transakcie "vyhráva" v priemere každých desať minút ten, kto poskytne adekvátny dôkaz o vynaložení dostatočného počítačového výkonu (proof-of-work). Transakcie sú zapisované do decentralizovanej databázy zvanej blockchain.

Tvorca Bitcoinu, Satoshi Nakamoto, nevytvoril Bitcoin len ako nejaký krčmový pokus. V bitcoinovom whitepaperi (https://bitcoin.org/bitcoin.pdf) odkazuje Satoshi na niektoré skoršie projekty, na ktorých technologických poznatkoch staval. Išlo najmä o projekty vyplývajúce zo skupiny tzv. cypherpunks (! pozor, nie cyberpunks !) – hackerských aktivistov, ktorí sa usilujú o posilnenie individuálnej slobody prostredníctvom technológií zlepšujúcich súkromie v digitálnom prostredí. Satoshi tam konkrétne spomína projekty Hashcash a b-money.

Bitcoin je teda v praxi niečo ako elegantné prepojenie niekoľkých technologických poznatkov. Jedná sa predovšetkým o:

Kryptografický hash: Hash je výsledkom matematickej funkcie, ktorá z ľubovoľne dlhého textu alebo čísla vytvorí reťazec s fixnou dĺžkou. Ide o jednostrannú matematickú funkciu – hash je z textu alebo čísla síce pomerne jednoduché vytvoriť, ale je však nemožné z neho spätne odvodiť pôvodný text či číslo (iným spôsobom, než kombinatorickým skúšaním všetkých možností). Hash je ďalej veľmi jednoduché overiť. Sami si to môžete vyskúšať – z náramnej vety "buy bitcoin" vždy vzíde hash fcef13ad00aa6c66d08dc183e2bfc2ae1d014e6bd7de9085923ca88f96d44117. V tomto prípade som použil voľne dostupnú hashovaciu funkciu SHA-256, ktorú využíva Bitcoin.

Proof-of-work: Mineri musia v rámci Bitcoinu poskytovať tzv. dôkaz prác (proof-of-work). Dôkaz dodávajú vo forme hashu, ktorý spĺňa požiadavku definovanú bitcoinovým protokolom. Požiadavkou je, aby bol hash čo najmenší, čo v praxi znamená, aby mal na začiatku určitý počet núl. Čím viac núl, tým ťažšie je taký hash nájsť. To zaisťuje, že transakcie do blockchainu zapisujú iba tí, ktorí vynaložili dostatočnú energiu (na odradenie od motivácie podvádzať), a že bitcoinové bloky vznikajú v priemere každých desať minút (na predvídateľné uvoľňovanie nových Bitcoinov do obehu).

Reťazenie hashov: Jednotlivé bitcoinové bloky na seba nadväzujú, cez odkazovanie na hash predošlého bloku. Celý blockchain je tak reťazec na seba nadväzujúcich blokov, od prvého Genesis blocku, až do dnešného dňa.

Páry kryptografických kľúčov: Základným identifikátorom v rámci Bitcoinu je tzv. private key. Ide o alfanumerický reťazec vygenerovaný kryptografickou funkciou. Aj keď toto vysvetlenie znie tak trochu hrozivo, tak v praxi to znamená iba to, že z private key sa dajú vygenerovať public keys, z ktorých je potom možné vygenerovať bitcoinovú adresu na prijímanie platieb. Utrácať Bitcoiny na takto vygenerovanej adrese potom môže len a len zodpovedajúci private key.

Bitcoin funguje už jedenásť rokov bez jedinej odstávky a bez jediného výpadku. Počas tejto doby došlo k mnohým technologickým vylepšeniam, hackom bitcoinových búrz a služieb, či snahám o jeho regulácie. Bitcoin však stále beží a oslovuje ďalších a ďalších programátorov, ekonómov, investorov, ale aj bežných ľudí, ktorí hľadajú prostriedok na uchovanie kúpnej sily, ktorý nie je možné jednoducho konfiškovať.

Čo mám na Bitcoine najradšej a v čom je iný oproti "klasickým peniazom"?

Nuž, úprimne, Bitcoin v mojom živote neplní príliš veľkú úlohu ako nájstroj na zbohatnutie. Primárny dôvod, prečo si tento geniálny vynález tak cením, je ten, že nám ako ekonomicky zmýšľajúcej mase dáva skvelú príležitosť oslobodiť sa od monopolu bánk a vrátiť nám späť našu monetárnu slobodu.

V čom sa ale Bitcoin líši od papierikov, ktorými platí celý svet? Ňo, ten, kto čítal Bibliu, si určite pamätá prvé slová vyrieknuté Bohom. A tomu, kto Bibliu nečítal, mu ich veľmi rád pripomeniem. Pánbožko povedal "Fiat lux!", čo v preklade znamená "Buď svetlo!". Alebo v tomto kontexte by sa ešte viac hodil výstižnejší preklad "Nech je svetlo!"

Dnešné národné meny s tzv. núteným obehom sa často nazývajú "fiat peniaze" práve preto, že ich hodnota a aj samotná existencia plynie z príkazu; nie však Boha, ale od úradníka centrálnej banky.

Centrálne banky majú za svoj hlavný cieľ nastavenú starostlivosť o cenovú stabilitu. Tú väčšina významných centrálnych bánk definuje ako nízky medziročný rast koša spotrebných cien (Consumer price index – CPI). Typický cieľ pre medziročný rast CPI – tzv. inflačný cieľ – je 2 %. V prípade inflačných tlakov (ceny rastú rýchlejšie, než stanovuje inflačný cieľ) začne centrálna banka reštriktívnou politikou znižovať ponuku peňazí (napríklad zvýšením úrokových sadzieb) a počas deflačných tendencií menovú politiku naopak uvoľní. Centrálni bankári tak zdanlivo držia opraty štátnych mien pevne v rukách a s pomocou svojich matematických modelov a štatistických prieskumov presne vedia, ako viesť národ k nádhernej žiarivej budúcnosti plnej stability a prosperity.

V skutočnosti však centrálne plánovanie úrokových sadzieb spôsobuje nafukovanie cenových a investičných bublín, pretože nové peniaze (tvorené v rámci uvoľnenej menovej politiky) sa v ekonomike nešíria rovnomerným tempom. Aké prekvapivé!

Kryptomeny na čele s Bitcoinom fungujú na úplne odlišných princípoch. Predovšetkým tu chýba centrálna autorita, ktorá ovplyvňuje ponuku peňazí. Satoshi Nakamoto úplne zámerne navrhol Bitcoin tak, aby bolo tempo uvoľňovania nových jednotiek do obehu úplne transparentné a dlhodobo predvídateľné. Bitcoinový protokol presne stanovuje, koľko nových Bitcoinov sa s každým vyťaženým blokom dostáva do obehu. Ak chcú mineri a všetci ostatní užívatelia Bitcoinu zostať súčasťou siete, tak musia tento protokol jednoducho nasledovať. Tempo uvoľňovania Bitcoinov do obehu a ich finálny počet sú teda dopredu známe a nikto s tým nemôže nič urobiť. Nové Bitcoiny sú navyše uvoľňované úplne férovo – na základe vynaloženého úsilia na nájdenie správneho hashu.

Čo to znamená v praxi? Keďže Bitcoin nemá centrálne riadenú ponuku, jeho cena je na rozdiel od fiat mien skutočne trhová. Ponuka je dopredu daná a nemenná, cenu teda ovplyvňuje predovšetkým rýdzy a umytý dopyt a celková trhová kapitalizácia.

Trhová kapitalizácia... To je tiež celkom srandovná vecička. Tá dosahovala začiatkom júla 2019 hodnoty okolo 200 miliárd dolárov. Pre porovnanie, celková trhová kapitalizácia zlata činí približne 7000 miliárd dolárov. Trhová kapitalizácia má vplyv, okrem iného, na cenovú volatilitu – čím bude trhová kapitalizácia Bitcoinu vyššia, tým nižšie výkyvy ceny možno očakávať. Už teraz je cenová volatilita Bitcoinu oproti počiatočným rokom veľmi nízka – počas roku 2011 jeho cena vystúpila behom pár mesiacov z 0,3 dolárov na 30 dolárov a potom šupom spadla na 2 doláre. Takéto výkyvy Bitcoin už v posledných rokoch nezažíva, a to práve kvôli vysokej trhovej kapitalizácii, pri ktorej je potrebný čoraz väčší objem peňazí na rovnaké percentuálne výkyvy v cene.

Napriek tomu je Bitcoin na pomery fiatu stále veľmi volatilný (nehovoriac potom o ďalších kryptomenách, ktoré majú trhovú kapitalizáciu oveľa nižšiu).

Obchodovanie s Bitcoinom je veľmi stresovou záležitosťou okrem iného aj preto, že kryptomenové burzy sú otvorené nonstop. Dlhodobo najbezpečnejšou stratégiou vyzerá byť tzv. "hodl" (áno, "hodl", nie "hold"; nejedná sa o preklep) – dlhodobé držanie Bitcoinu bez starosti o krátkodobé cenové výkyvy. Potenciálny investor by však mal byť oboznámený so všetkými záležitosťami držania private keys – a samozrejme by do takto špekulatívneho a experimentálneho aktíva nemal vkladať viac, než koľko si môže dovoliť stratiť.

Bitcoin ako prostriedok na boj proti inflačnému fetišu

Asi každá existujúca fiat mena vo svojej histórií dokázala, že má inflačný fetiš. A pokiaľ sa ešte niektorá z nich hanbí vyjsť na svetlo so svojím coming outom, tak žiaden strach; v blízkej budúcnosti to určite urobí. Problém však je, že ľudkovia inflačný fetiš celkom neradi vidia v niečom, do čoho investovali. A asi Vás neprekvapí, keď poviem, že skvelým nástrojom na boj proti tomuto fetišu je práve Bitcoin.

Ako je to možné? Ňo, celkový počet Bitcoinov nebude nikdy vyšší ako 21 miliónov. Nejde pritom o nejaký planý sľub vývojárov, ale o limit, ktorý je zabudovaný priamo do bitcoinového protokolu – súboru pravidiel, ktoré definujú, čo Bitcoin vlastne je.

(Hovoriť teda, že používanie Bitcoinu je rizikové, pretože Satoshi si v jeho protokole mohol nechať nejaké zadné vrátka, je podobné, ako hovoriť, že používanie Pytagorovej vety je rizikové, pretože Pytagoras, starý šibal, si do svojho vzťahu dosadil nejakú habaďúru. Takéto uvažovanie je skrátka blbosť – vieme totiž presne, ako Bitcoin funguje. Tak ako aj vieme, ako funguje Pytagorova veta.)

Na dodržiavanie protokolu dohliada decentralizovaná sieť tzv. nodov – plnohodnotných uzlov siete. Tých je na svete vyše 75 tisíc.

Hoci celkový počet Bitcoinov nikdy nepresiahne 21 miliónov, počet Bitcoinov v obehu bude v skutočnosti nižší a pravdepodobne bude klesať. Už teraz vieme, že zhruba 3,8 milióna Bitcoinov sa nepohlo dlhšie ako 5 rokov. Pravdepodobne sa jedná o Bitcoiny, ku ktorým majitelia stratili private keys. Toto číslo bude vplyvom neopatrného zaobchádzania s private keys pravdepodobne rásť. Bitcoin tak predstavuje deflačnú menu v celej svojej kráse – menu, v ktorej počet jednotiek v obehu s časom klesá.

A toto všetko v praxi znamená, že s pravdepodobným rastom hodnoty Bitcoinu sa bude potrebné množstvo coinov na nákup tovaru zmenšovať. Priemerná veľkosť transakcie sa zníži a čím ďalej tým viac budeme namiesto celých Bitcoinov uvažovať v Satoshi. Niektoré bitcoinové projekty, napríklad platobná nadstavba Lightning Network, s týmto už dopredu počítajú, pretože uvádzajú všetky hodnoty práve v jednotkách Satoshi.

(1 BTC = 100 000 000 Satoshi)

Nezávislosť Bitcoinu na akejkoľvek autorite je základným pilierom jeho dôveryhodnosti. V rámci bitcoinovej komunity sa postupne zaužívalo heslo "do not trust, verify" – všetok zdrojový kód, rovnako ako rôzne softvérové implementácie a infraštruktúra okolo (napr. kryptopeňaženky) sú otvorené a transparentné. Každý si tak môže overiť, že Bitcoin skutočne funguje tak, ako ostatní tvrdia – a že napríklad uvoľňovanie nových jednotiek do obehu nemôže nikto zmeniť.

Čo ešte Bitcoin rieši a aký je jeho hlbší význam?

Ňo, je teda Bitcoin ešte aj niečím iným, ak opomenieme, že je strašne fancy symbolickým vztýčeným fakáčom namiereným voči súčasnému monetárnemu systému, bankám, a obtlstlým holohlavým starčekom sediacim za mahagónovým stolom s cigarou v hube a s cylindrom na hlave?

Samozrejme, že je. Ako inak. Bitcoin má ďaleko väčší presah, než si väčšina ľudí uvedomuje. Nemožno ho pochopiť behom chvíle, ani po prečítaní jedného článku a ani po účasti na jednej kvalitnej prednáške. Sám nerozumiem jeho algoritmu. Bitcoin sa vyvíja, prispôsobuje, rozmnožuje a bráni. Niektorí z nás ho opisujú ako vírus, či trójskeho koňa, ktorý nezištne nabúrava a opravuje to, čo je na tomto svete zle.

Za asi najväčší prínos Bitcoinu môžeme považovať to, že sa ľudia začali zaujímať, čo vlastne tie bájne peniaze sú. Ako fungujú. Kde vznikajú. Ako vzniká hodnota peňazí a ako vlastne vzniká hodnota čohokoľvek. V čase pred Bitcoinom by Vám 9 z 10 ekonómov povedalo, že centrálna banka je absolútne nevyhnutná a peniaze musia byť štátne, inak sú bezcenné. Lenže vtedy také názory ani nemuseli hovoriť, pretože vtedy im podobnú otázku ani nikto nekládol. O takýchto veciach veľa ľudí nijakým spôsobom nepochybovalo. Väčšina si dokonca myslela, že peniaze sú kryté zlatom, alebo aspoň nejaká ich významná časť. V čase pred finančnou krízou síce jestvovala istá skupinka ľudí, ktorá poukazovala na nedostatky finančného systému, ale ľudia ich mali skôr za bláznov.

Keď nakoniec prišiel na svet Bitcoin a už bol natoľko veľký, že sa začal prvýkrát objavovať v médiách, ozvalo sa proti nemu mnoho ekonómov v štýle "je to nezmysel, nebude to fungovať, nemá to žiadnu hodnotu...". Nevedeli si to vôbec predstaviť, pretože podobný experiment nikdy v histórii neprebehol a v škole ich to neučili. Vlastne si z tej doby ani len nepamätáme, že by nejaký ekonóm aspoň povedal, že je to zaujímavý nápad. Lenže Bitcoin rástol ďalej, bol významnejší ako kedykoľvek predtým a ľudia začali prehodnocovať svoje názory. Bitcoin tak nenásilnou formou urobil z mnohých aj renomovaných ekonómov úplných hlupákov. Pretože jednoducho fungoval, aj napriek klasickým školským poučkám.

Dnes už sme našťastie oveľa ďalej. Ekonómovia sa poučili a väčšina z nich sa prestala o Bitcoine vyjadrovať negatívne, mnohí ho naopak chvália za veľkú inováciu. Ľudia sa zaujímajú o to, kde sa berie hodnota peňazí. V čom sú výhody a v čom naopak nevýhody štátnej meny. Dokonca sa zaujímajú o to, kde sa berie hodnota všeobecne – v čom napríklad spočíva krytie zlatom, čím je kryté samotné zlato alebo kde sa berie jeho hodnota (a či aj samotné zlato nie je prekonané).

A to je náramné. Súčasný menový systém má mnoho viditeľných slabín. Väčšinu z nich síce kryptomeny neriešia, alebo nie úplne, ale vďaka Bitcoinu už ľudia tie slabiny vidia a dokážu ich pomenovať. Vidieť nedostatky je základný predpoklad k tomu ich odstrániť. Takže sme rozhodne na dobrej ceste.

To the Moon!

Ďalšie hlavné prínosy Bitcoinu sa objavujú práve s rozvojom technológií, kedy je pre štát čím ďalej tým jednoduchšie ľudí riadiť. A s rozvojom bezhotovostného styku je čím ďalej tým väčšie riziko "zlých" peňazí. To jest peňazí, ktoré nebudú mať vlastnosti, ktoré by mali mať; najmä vzácnosť a zameniteľnosť. História je plná príkladov, kedy vládcovia tvorili zlé peniaze riedením tých dobrých, ale pred príchodom Bitcoinu nebolo veľa možností, kam by mohli ľudia utiecť. Zlato Vám mohli ukradnúť, nehnuteľnosti zdaniť po budúcich voľbách, alebo zobrať pri ďalšej revolúcii. Teraz už ľudia voľbu majú – môžu utiecť k Bitcoinu či iným kryptomenám. A to vlády nechcú.

Pokiaľ bude štát robiť zlé peniaze, ľudia budú utekať k Bitcoinu. Čím viac zlých peňazí budú vlády robiť, tým viac budú ľudia utekať a tým významnejšie a vplyvnejšie budú kryptomeny (a menej významné a vplyvné budú štátne peniaze).

A ak príde vojna, nikdy predtým nebolo možné pokojne utiecť bez ošatenia cez hranice, so všetkým majetkom len v hlave.