Malá kvapka v mori

Pred nedávnom som si založil nový mail box. Zatiaľ je takmer nepoškvrnený balastom reklamných newsletterov, promo kampaní, či aktualizácií zo sociálnych sietí. Dostávam (zatiaľ) len tie súvisiace so službami, ktoré sám využívam a teda môžu mi byť užitočné. Je tomu zriedkavo tak. Promo akcie väčšinou prídu v momente, kedy ich nemôžem využiť, alebo mi neprinášajú žiadnu výraznú výhodu. Preto už zo zvyku často túto poštu automaticky mažem bez toho aby som jej venoval akúkoľvek pozornosť.

Pred pár dňami som dostal newsletter od Boltu, ktorý som chcel bez rozmyslu zmazať ako zvyčajne. Využívam ich služby z času na čas, najmä keď som v časovej tiesni. Ich newsletter odoberám, keďže občas informujú o dôležitých zmenách, no často to bývajú napr. tie vyššie spomínané promo akcie, ktoré väčšinou nemám možnosť aplikovať. Ako som v rýchlosti prechádzal zrakom po predmete správy, okamžite som zastavil svoj "DELETE chvat". Bolt totiž prišiel s niečím prekvapivým, naozaj užitočným a hlavne milým. Ponúkli svojim zákazníkom možnosť venovať nepotrebné(no zachovalé) oblečenie charite a jeho odvoz zadarmo. Tá možnosť bola práve dnes 15.12,2020 a inšpirovala ma k založeniu tohto blogu.

Rok 2020 je/bol naozaj náročný pre väčšinu ľudí na prakticky celom svete. V poslednej dobe zriedka počujem dobré správy. Nie že by sa dobré skutky nediali. Iba nedostávajú dostatok priestoru. Sme zahltení neustálymi politickými a kriminálnymi kauzami (akoby v tom bol rozdiel...); sme skľúčení, v neustálom strese a strachu z toho čo je, čo bude a čo môže byť; nehovoriac o tom, že z nevedomosti z toho, čo príde, sme v konštantnej emočnej, mentálnej i materiálnej nestabilite. Všeobecne, napriek blížiacim sa vianočným sviatkom, vidím všadeprítomnú zlú náladu, agresivitu, nevôľu, sebeckosť a...osamelosť. Dištancovanie, ktoré už nemá nič spoločné s pandémiou. A mrzí ma to. Veľmi.

Práve preto píšem tieto riadky. Aby som vám povedal o jednom dobrom skutku. Hneď ako som si prečítal blog s bližšími informáciami o Bolťáckej charitatívnej akcii, posunul som info aj kamarátke a rodine. Potom som vyhádzal šatník a vyselektoval oblečenie, ktorému nič nie je, okrem toho, že ja sa do neho už nanešťastie nezmestím (vďaka všetkým tým lockdownom, ďalším opatreniam a samozrejme vďaka mojej slabej vôli). No a dnes, v čase na to určenom som striehol na aplikácii, aby som si privolal svojho hrdinu, vodiča Martina, ktorý zadarmo meral cestu ku mne, vyzdvihol jednu veľkú tašku naplnenú dvoma vrecami oblečenia a zaviezol ju tým, ktorí to naozaj potrebujú. To však nie je úplne to, čo ma inšpirovalo založiť blog a napísať tento článok. Keď Martin otvoril kufor, uvidel som to, čo mi spôsobilo skutočnú radosť. Kufor mal plný takých a ešte väčších tašiek a vriec! A sám sa z toho tešil, že celé poobedie ho ľudia volajú s týmto milým zámerom. V tej chvíli som vedel, že veľa ľudí bude mať aspoň o niečo krajšie Vianoce. Zároveň som tiež dostal potrebu zdieľať to verejne a pripojiť môj vlastný odkaz.

Možno to vyznie banálne, či naivne. Nevadí. Ja sa teším. Nachvíľu som pocítil ozajstnú nefalšovanú radosť a ľudskosť. Chcem aby o nej vedeli ďalší a šírili túto správu ďalej. Nie formou zdieľania článku. Kašlite na to. Aj vy nájdite spôsob a urobte aspoň jeden dobrý a nezištný skutok. Pomôžte niekomu. Akokoľvek. Dnes, zajtra...to je jedno. Len to urobte. A ak mám byť ešte smelší, urobte ďalší. Robte ich pravidelne. Tak často ako sa dá. Ja budem. Možno nám všetkým bude čoskoro zase o niečo lepšie. Verím, že to všetci predsa chceme. Ak je to tak, iniciatíva musí vyjsť od nás.

P.S.: Nie som zamestnancom Boltu, ani s nimi nie som nijako prepojený. Nesnažím sa ich propagovať. Som len ich zákazník. A aj to nie vždy spokojný. Menoval som ich zámerne, pretože verím, že si tú pozornosť zaslúžia a týmto im tlieskam. Viem, že aj iné firmy robia rôzne zbierky a charitatívny akcie. Táto sa dostala priamo ku mne. Iné nie.