Hraním sa na Real Madrid to ďaleko nedotiahneme.

To, že slovenský ligový futbal za veľa v posledných rokoch nestojí, je fakt. Pri pohľade na 12 účastníkov najvyššej súťaže nejeden futbalový fanúšik uzná, že tímy z Banskej Bystrice alebo napr. Košíc chýbajú. Od roku 1993 prešla liga mnohými zmenami, či už sa zmenil systém súťaže alebo počet účastníkov, najvýraznejším problémom je pokles diváckej návštevnosti.

Zdroj: fortunaliga.sk/timy

Najvyššiu priemernú návštevnosť na zápas dosahuje Dunajská Streda. 3000 divákov na zápas je však stále strašne málo. Stačí sa pozrieť pár rokov dozadu, keď po uliciach v Trnave pochodovalo viac fanúšikov ako policajtov a výjazdy boli obrovské. Pri strelení gólu domácim tímom sa celým mestom ozýval krik, ktorý nemal obdobu. 18 000 ľudí z plného hrdla na začiatku zápasu spievalo hymnu a ľudia chodili na futbal, pretože ich bavil.

Zdroj: http://fcdac.sk/sk/spravy/2017/06/09/sezona-201617-divaci

Kde je však chyba? Obrovské zrkadlo nastavila divácka návštevnosť na Pasienkoch. Je to iba reakcia na momentálnu úroveň slovenského ligového futbalu - na najúspešnejší tím, osemnásobného majstra, si nevie nájsť čas ani len 300 ľudí. To je hanba. Všade sa riešia problémy s vedením, niekomu sa zase nepáči nízka úroveň štadiónov (čo sa však napr. v Trnave a Dunajskej Strede povedať nedá). Problém však môže byť úplne inde. Mužstvá stratili svoju identitu.

Základné zostavy zo zápasu Spartak Trnava (vľavo) vs. Slovan Bratislava (vpravo) , ktorý skončil víťazne pre hosťujúci tím. Pri pohľade na základnú zostavu víťazov však zostáva otáznikom, či je pre nás uspokojivé vidieť Slovákov len zohrievať lavičku. Dvaja v základe je strašne málo. Treba však vyzdvihnúť domáci "mančaft", v ktorom až 8 borcov bolo slovenských.

Zdroj: evysledky.eu

Všetci chceme byť Real Madrid, FC Barcelona alebo Manchester United. Týmto smerom však cesta nevedie. Hráči chcú byť všetci Cristiano Ronaldo alebo Lionel Messi. To tiež nejde. Ak by sme sa prestali stále pozerať na zahraničie a fakt, že nás aj futbalovo menej známe krajiny ako Azerbajdžan alebo Kazachstan pravidelne prekonávajú v počte tímov v popredných európskych súťažiach brali ako daný, možno by sa nám lepšie dýchalo.

Potrebujeme totiž budovať našu ligu od základov. Nechať tímy, aby medzi sebou vyvinuli prirodzený boj o popredné miesta v tabuľke. Potrebujeme oveľa viac vychovávať odchovancov, ktorí pôjdu do sveta šíriť dobré meno slovenskému futbalu, a nie sem ťahať vyradených "skúsených" hráčov, ktorí u nás ukončujú kariéru. Slovenská liga je trochu zvláštna v tom, že tímy, čo ju hrajú, ju neberú príliš vážne. Vždy je najvyšší cieľ ukázať niečo v Európe, keďže "LEN" slovenská liga stačí málokomu.

Nový formát môže súťaži pomôcť. Vyzerá takto, citujem portál ŠPORT.sk: Mužstvá najskôr odohrajú 22-kolovú základnú časť, v ktorej sa každý stretne s každým raz doma a raz vonku. Následne sa súťaž rozdelí na dve šesťčlenné polovice. Prvá bude bojovať o majstrovský titul, druhá o záchranu. Opäť bude hrať každý s každým doma i vonku, čo znamená desať zápasov. Všetky body získané v základnej časti si mužstvá prenesú aj do nadstavby.

Prinesie napätie do poslednej chvíle a už bude menej pravdepodobné, že si víťaz vytvorí takmer 20-bodový náskok ako minulý rok Žilina. Súboje medzi šiestimi kvalitnými mužstvami pritiahnu do hľadiska viac divákov, keďže tú pravú atmosféru nabitého zápasu z televízie cítiť ťažko. Bol to krok správnym smerom.

Zdroj: wikimedia.org/Biser Todorov

Jasné, že všetci chceme vidieť slovenské mužstvá vyhrávať v európskych súťažiach. Na to však potrebujeme skvalitniť našu ligu. Ak sa nám to podarí, možno nebudú zápasy ako Žilina proti Bilbau iba sviatkom, ale samozrejmosťou. O to krajšie sa bude pozerať na to, ako im nedávame šancu. Podobne, ako to naše mužstvá mnohokrát urobili v minulom storočí.

Zdroj: wikimedia.org/Fabuloso

A čo si myslíte vy, čo by sme mali robiť, aby sa zdvihla úroveň našeho ligového futbalu?