NA VLNE PACIFIZMU #01

Prišiel som domov, boli tri hodiny ráno. Snažil som sa čo najtichšie otvoriť vchodové dvere a vyzliecť si bundu. Ako som tak stál na chodbe v absolútnej tme, ktorú pretínal len blesk z telefónu, uvedomil som si, že som v bránke pred domom nechal kľúče. Takže som celý priebeh zopakoval – a úspešne.

Presunul som sa do kúpeľne, opláchol si ksicht a odteperil sa do izby. Zavrel som dvere, opäť som sa snažil byť čo najtichší, keďže v našom dome sa všetko brutálne ozýva a dvere pri zatváraní trošku zavŕzgajú. Konečne som si ľahol do postele ale namiesto spánku som sa zadrel na mobil.

Zrazu svitalo a mne to prišlo ako pár minút. Celý dom už bol na nohách a mne sa nedalo postaviť z postele. Jediné čo sa zmenilo odvtedy čo som prišiel domov, boli dve dopité plechovky piva na stole a jediný pohyb, čo som vykonal bolo pripojenie iPhonu na nabíjačku.

Víkendové noci sú snáď pre každého mladého človeka väčšinou plné nočného života. Pre mňa sa ale k tomu doplnili aj dni mimo víkendov. V noci som žil naplno, nadránom a ráno rozmýšľal nad najzaujímavejšími témami, ktoré mi moja myseľ vedela dohodiť. Skĺbil som to aj s chodením do práce, dalo sa to. Síce to malo určité nevýhody, nie vždy som bol najmilší, najpozitívnejší alebo najčulejší, ale dalo sa to. Niekedy ma to lámalo viac, niekedy menej.

Kamoši s tým boli v pohode, alebo to riešili so mnou, nikdy to ale nebolo na úrovni toho, že by som to potreboval, aj keď hej, uznávam, že toto je dosť feťácke klišé. Ale bolo to naozaj tak. Vždy ma bavilo experimentovať, v hocičom – tvoril som hudbu, jazdil na biku, maľoval som, proste som kreatívny človek, musím stále niečo robiť v tomto smere. A toto mi pomáhalo, dodávalo nové nápady.

Vystúpil som z auta, volal mi kamarát – zdvihol som. Povedal mi, že pozná týpka s dobrým modelom. Natankoval som, kúpil si tabak a ponáhľal za ním.

Čakal ma na jednom zo sídlisk, nastúpil si a zavolal na číslo. Zložili sme to každý po dvadsať euro a ako vystúpil z auta tak aj znovu zase nastúpil.

„Nejak rýchlo kámo..“ – pozrel som sa na neho udivene.

On sa iba usmial a zodvihol obočie, držiac zatavené telo striekačky. Usmial som sa aj ja, keď som videl ružový nádych kryštálov v pumpe. Naštartoval som auto a pohli sme sa ďalej. Takto začal náš piatok o štvrtej poobede. Začal na vlne pacifizmu.