Home office a syndróm vyhorenia

Práca z domu, ako jeden z benefitov mnohých firiem sa stala za posledný rok pandemických opatrení novým normálom, pre mnohých však z donútenia. Spôsob práce majú po takmer roku problém zvládať aj milovníci home office, nehovoriac o tých, ktorí radšej pracujú z kancelárie obklopení kolegami. No pandemická situácia sa zlepšuje len veľmi pomaly a z tohto hľadiska je práca z domu jediná a bezpečná možnosť. Avšak čoraz viac ľudí dlhodobo pociťuje únavu, apatiu, vyčerpanie, až známky syndrómu vyhorenia z dôvodu dlhodobého home office a žiadnej sociálnej interakcie po práci.

Mnohí ľudia pracujúci z domu majú problém oddeliť prácu od súkromného života, keďže sa oboje momentálne odohráva v jednom priestore. Vedci upozorňujú, že až 2/3 američanov pracujúcich z domu, podľa prieskumu z augusta 2020, pociťujú symptómy syndrómu vyhorenia. Ten má negatívne dopady ako na produktivitu, tak aj celkové zdravie a well-being zamestnancov. Nejde pritom len o celkové vyčerpanie a únavu, syndróm vyhorenia sa podieľa aj na zvýšenom krvnom tlaku, obezite, úzkosti, oslabenom imunitnom systéme, depresii, či zhoršením kognitívnych funkcií. Svetová zdravotnícka organizácia už klasifikovala syndróm vyhorenia ako ochorenie spôsobené chronickým, nie dobre manažovaným stresom z práce, ktoré sa prejavuje celkovým vyčerpaním, či prejavmi cynizmu a negativizmu. Zamestnanci si navyše berú o 59% menej voľna, ako pred pandémiou a vôbec to neplánujú meniť. Komu by vlastne napadlo si počas lockdownu brať dovolenku? Nie je predsa na to žiaden dôvod, nie je kam ísť, tak načo plytvať dňami voľna, povedia si zrejme mnohí.  Áno, je pravda, že nemôžeme odísť na chatu, či wellness pobyt, no prechádzka  v prírode, čítanie knihy alebo sledovanie obľúbeného seriálu nám pri troške nadsázky v tomto období môže priniesť rovnaký benefit ako už spomínaný wellness pobyt. 

Syndróm vyhorenia z videohovorov? Nielen permanentný home office a zvykanie si na jeho podmienky, ktoré nemajú všetci rovnaké, sú často sprevádzané zvýšeným stresom. Zmenila sa aj povaha práce a kontakt s kolegami udržiavame prostredníctvom konferenčných a video hovorov. Namiesto klasických stretnutí, pracovných, aj tých kávičkových, ktoré sme ešte pred rokom bežne absolvovali s kolegami v práci a naživo, sa už takmer rok musíme uspokojiť výhradne so stretnutiami v online priestore. Táto zmena životného štýlu, ktorá sa odohrala v pomerne krátkom čase si môže vyberať daň v podobe únavy a zníženého pracovného výkonu. Video hovory sme v minulosti vnímali skôr iba ako občasný doplnok k bežným pracovným stretnutiam a je celkom normálne, ak naň nemáme vždy chuť a skôr pociťujeme hnev, vyjednávame a hľadáme iné spôsoby komunikácie. 

Únava a zvýšený stres z video hovorov sú často spôsobené tým, že sa viac sústredíme na obsah informácií, ktoré počujeme, a snažíme sa udržiavať očný kontakt so všetkými zúčastnenými. Zároveň je pre nás ťažšie spracovať rôzne verbálne a neverbálne podnety, ako reč tela, mimiku, či tón hlasu. Podľa vedcov z Univerzity v Clemsonepri v takejto konverzácii nie je možné prirodzene relaxovať. Preto by sme mali videohovory obmedziť len na nutné minimum a zapnutie kamery by malo byť skôr dobrovoľné. Takisto je dobré zvážiť, či nie je niekedy lepšie poslať e-mail s podrobnými informáciami, alebo prezentáciou namiesto videohovoru, či telefonátu. Ak už ste nútení v priebehu dňa absolvovať viac videohovorov, či konferenčných hovorov, než by bolo pre vás prospešné, robte si medzi jednotlivými hovormi prestávky, pokojne sa choďte na chvíľu poprechádzať na čerstvý vzduch, ak vám to čas dovolí, ponaťahujte sa, dajte si jemný strečing, poskáčte si na švihadle, jednoducho sa rozhýbte, aby ste rozprúdili v tele energiu. 

Únava z rozhodovania Denne sme nútení robiť desiatky rozhodnutí, od banálneho, čo budeme obedovať, až po tie oveľa komplikovanejšie, či navštíviť starších rodičov, ktorých ste už dlho nevideli, alebo  poslať deti do školy, hoci na jednej strane viete, že by to jednoznačne prospelo im, aj vám, no na druhej strane sa obávate ich bezpečnosť. Do toho všetkého sa môžu pridať obavy o stratu zamestnania, budúcnosť, či finančnú stabilitu. Neustále napätie, obavy a  stres z rozhodovania v podmienkach, na ktoré sme neboli zvyknutí, v časoch, keď sú naše rozhodovacie schopnosti oslabené a naše racionálne rozhodovanie ovládajú emócie a intuíciu strach, si vyžadujú veľké množstvo vynaloženej energie. Únava z rozhodovania (tzv. decision making fatigue) sa môže prejavovať zvýšenou prokrastináciou, impulzivitou, vyhýbaním sa, alebo váhavosťou. Podľa sociálnej psychologičky Tonye Hansel je veľmi dôležitá starostlivosť o seba. Kľúčové je dopriať si časté prestávky medzi jednotlivými úlohami, výživnú stravu a obmedzenie alkoholu. Základom je tiež dostatok kvalitného spánku počas noci. Takisto je veľmi dôležité spísať si „to do“ list s prioritami a dôsledne sa ho držať, alebo si jednoducho nechať pomôcť od kolegov s prácou alebo členov domácnosti s prípravou jedla alebo upratovaním.

Nevieme, ako dlho ešte budeme musieť pracovať z domu v minimálnej sociálnej interakcii a bez možnosti stretávať sa s kolegami a obyčajne neobyčajného pokecu v kuchynke pri káve. No je treba sa v týchto časoch o čosi viac starať o telo, ale aj o ducha, pestovať si rutinu, ktorá môže byť akýmsi oporným bodom, na ktorý sa môžeme spoľahnúť. Po mesiacoch na home office je celkom normálne pociťovať nielen zvýšenú únavu, zníženú motiváciu a chuť pracovať, dokonca je normálne, ak nepodávame taký pracovný výkon, na aký sme zvyknutí. Je dôležité sa o tom otvorene porozprávať či už s kolegami alebo nadriadeným a nenechávať si trápenie pre seba. Pravdepodobne zistíme, že v tom nie sme sami. Otvorenou spoveďou sa nám aspoň uľaví a zistíme, že pocity, ktoré prežívame sú v súlade s aktuálnymi podmienkami. Hlavne netlačiť na pílu a akceptovať, že to občas nejde. Určite nám nepomôže do večera vysedávať nad úlohami, pretože nemáme nič lepšie na práci.  Aj ten urgentný mail od kolegu počká do zajtra. V dnešných časoch jednoznačne platí staré dobré „ráno je múdrejšie večera“. Na zlepšenie pracovného výkonu, či zvýšenie motivácie do práce neexistuje žiadna univerzálna rada. Na každého z nás zaberá niečo iné.  Rady od psychológov sa veľakrát môžu zdať obyčajné až jednoduché. Oni takými naozaj sú, a práve v ich jednoduchosti a obyčajnosti spočíva ich veľká sila, pretože si väčšinou dokážeme pomôcť sami. Je dobré zaloviť v pamäti a spoliehať sa na overené mechanizmy, ktoré nám v ťažších časoch vždy pomohli. U mňa je to určite jóga, pohyb, pečenie, hudba, knihy, ale aj krátky „šlofík“ počas prestávky v práci. Nech mi je odpustené.

Andrea, Senior Consultatnt

www.akademiapsychologie.sk