Úvaha o rizikách ženského pôvabu

Čo však kto seje, to nakoniec aj zožne, čo vo vzťahu k negatívnemu zneužitiu krásy kvôli osobnému prospechu, peniazom, alebo nejakým iným výhodám znamená, že táto negativita sa nakoniec vráti späť k svojmu pôvodcovi a negatívne ho zasiahne.

Ženy majú byť pôvabné a krásne. Ich pôvab a krása majú vzbudzovať v mužoch obdiv. Ale pozor! Existujú dva druhy obdivu, zodpovedajúce dvom druhom krásy. Buď obdiv čistý a povznášajúci, vzbudzujúci úctu a ušľachtilosť, alebo obdiv s podtónom nečistoty, chlipnosti a zmyselnosti. Každý z nich zodpovedá presne takému druhu krásy, aký žena svojim zjavom vyvoláva. A teraz otázka: Aký druh obdivu vyvoláva krása súčasnej ženy?

Ten čistý, vznešený, ušľachtilý a povznášajúci, alebo naopak, ten nečistý, nízky, pudový a poznačený zmyselnosťou? Naozaj nemusíme byť príliš vnímavými na to, aby sme si na túto otázku dali až príliš jednoznačnú odpoveď.

Žena mala byť a má byť krásnou v prvom rade vnútorne. Jej vnútorný, citový a myšlienkový život má byť naplnený predovšetkým čistou snahou o vznešenú ušľachtilosť. Čistý vnútorný život je totiž tou pôdou, z ktorej má vyrastať pravá krása ženy. A ak je žena vnútorne krásna, musí sa to napokon prejaviť aj navonok. A to úplne prirodzeným spôsobom, bez prehnanej potreby využívania akýchkoľvek dodatočných skrášľujúcich prostriedkov.

Žiaľ, mnohé ženy nešli touto správnou a zdravou cestou. Nesústredili sa predovšetkým na budovanie krásy svojho vnútra, na čistotu a ušľachtilosť svojho myslenia a cítenia, ktoré mali upriamiť k tým najvyšším a najvznešenejším ideálom. Takéto niečo bolo väčšinou žien považované za zbytočné márnenie času. Zavrhli cestu rozvíjania prirodzenej krásy, vyrastajúcej zvnútra navonok a zamerali sa iba na rozvoj svojej vonkajšej krásy, a to bez takmer akéhokoľvek dôrazu na svoje vlastné vnútro.

A tak namiesto cesty nahor bola zvolená cesta nadol. A hoci sú mnohé ženy dneška niekedy naozaj veľmi krásne, ich krása je prázdnou a povrchnou. Nemá totiž oporu v osobnej vnútornej kráse, oporu vo vnútornej čistote a ušľachtilosti, a preto je všetko iba povrchnosť a vonkajšie pozlátko. Preto sa to zvrhlo iba na prázdnu vonkajšiu márnivosť, vyzývavosť a zdôrazňovanie telesnosti.

Zvrhlo sa to na zdôrazňovanie telesnej krásy a zmyselnosti, ktorá v mužskej časti populácie musí samozrejme vzbudzovať iba zmyselnosť a nečisté chúťky. Lebo rovnaké môže vyvolávať a priťahovať iba rovnaké! Povrchná, prázdna, vonkajšia, zmyselná a nečistá krása ženy preto priťahuje a vyvoláva mužský obdiv zakalený nečistotou, chlipnosťou a exponovanou telesnosťou.

Dnešná žena chce byť „sexy“. Tým je povedané všetko! To je hodnota, ktorou sa v súčasnosti meria a posudzuje krása ženy.

Mnohé dievčatá a ženy nevnímajú, že za takéhoto stavu je každý obdivný pohľad muža ich pošpinením. Ich márnivá, povrchná túžba páčiť sa a upútavať na seba pozornosť má pre nich väčšiu cenu, ako ich vlastná, ľudská dôstojnosť. Takýmto spôsobom však dochádza k redukcii žien iba na akýsi estetický objekt, v ktorom muži vidia iba ich telo.

Ženy dneška sú ponižované súčasnou módou, ale ony to nespoznávajú. Nespoznávajú a neuvedomujú si svoje ponižujúce postavenie domnievajúc sa, že to tak musí byť a že práve takto je to správne. Veľká česť všetkým výnimkám!

Budúcnosť však patrí žene prirodzene pôvabnej a prirodzene krásnej. Žene pôvabnej a krásnej predovšetkým vnútorne. Žene, ktorej vonkajšia krása i spôsob jej odievania vyrastajú z vnútorných hodnôt a vnútornej ušľachtilosti. Bude to ženská krása úplne iného druhu, než je dnes. Krása povznášajúca a nabádajúca k ušľachtilosti. Krása, ktorá dvíha a nie zatláča do špiny!

V budúcnosti, pod zvýšeným tlakom Svetla, prežije iba pravá žena! Svoj budúci osud si totiž každá jednotlivá žena sformuje prostredníctvom vlastného druhu krásy. Jej osobný postoj a osobný prístup ku kráse svojho zovňajšku ju buď vysoko povznesenie, alebo ju naopak zatlačí hlboko bahna, z ktorého sa už viac nebude schopná vyslobodiť.

Ešte je čas toto všetko si uvedomiť a vykročiť správnou cestou. Zostávajúci čas treba preto intenzívne využiť na dosiahnutie zodpovedajúcej miery vnútornej krásy, aby sa nakoniec nestalo, že už bude navždy neskoro.