Tváre Mesta #5

"Rád spomínam na mládežnícky zbor Ozvena, v ktorom som spieval. Bol som barytón. Pamätám si ako sme vyhrali celoštátne majstrovstvá s našim zborom. Po skončení sme oslavne išli ulicami. Bolo nás asi 120. Vpredu išla basa a my smie spievali. Jedna noha na chodníku a druhá na ceste.

Odniekiaľ sa zjavili policajti a dostali sme rozkaz, že sme zadržaní a musíme ísť do predbežného zadržania na radnicu. Tak sme išli. Pred radnicou sme sa dali do štvoritého zástupu a začali sme spievať. Policajti na nás kričali nech prestaneme ale nebáli sme sa. Náhodou išla okolo naša pani učiteľka, ktorá nás učila angličtinu.

Bola to hrdá a milá pani, ktorá prežila koncentračný tábor. Keď sme nedávali pozor a vyrušovali, vždy nám ukázala tetovanie, ktoré dávali židom a povedala "keď som zvládla toto, tak s vami mať problém nebudem". Ona si nás pred policajtmi zastala, no nakoniec zadržali aj ju.

Nebolo zvykom, že zadržali celý zbor, tak museli volať námestníkovi ministra vnútra. Ten nás našťastie poznal a mal nás rád. Približne o jednej ráno volal ministrovi vnútra, čo to má znamenať a ako si to mohli dovoliť. A tak nás pustili. Odchádzali sme tak, ako sme prišli. Hrdo a s hudbou v srdci."