Súčasnosť...

Polnoc, leto a otravne teplo...dnes som priletel...priletel som za ňou, lebo som ju musel vidieť, túžil som ju vidieť, objať ju, pobozkať a...

Ale vráťme sa kúsok do minulosti...

Pred pol rokom som o nej nevedel, každý si žil vo svojom svete, svoj život. Nastala zmena prace a sťahovanie sa do hlavného mesta.

V novom byte, v novom meste, v novej posteli (najhoršia posteľ, zlomený chrbát, skolióza chrbtice) pri hľadaní polohy aby som konečne zaspal, lustrujem v telefóne aaaa Tinder...nikdy som si neulietal na týchto sociálnych zoznamkách, ale v jeden alkoholový večer som to nainštaloval...zapínam to a začínam prehliadku. Áno, nie, nie áno, áno a zhoda...jej tvar...zdala sa mi známa...posielam správu a vtedy to začalo....

zdroj

Písali sme si ale inak...bavilo ma to a túžil som ju stretnúť (nikdy má nebaví si s niekym dlho si písať, väčšinou do týždňa sa na to vykašlem, radšej mám face to face komunikáciu).

Po mesiaci písania sa rýchlo dohadujeme, že dáme kávu...obaja v práci, mame na seba 40 minút a potom sa opäť musíme vrátiť do reality...

Ako prichádzala pocítil som zvláštny pocit, napätie a chvenie...hneď si má získala...odvtedy sme boli v kontakte každý deň a vídali sme vždy keď nám to diár dovolil. Bolo to krásne, jej humor ma dostával, jej dotyky ma dostavali, jej nečakane objatia a jej vôňa tá ma úplne paralyzovala...po dlhom čase som stretol niekoho s kým vydržím byt niekoľko hodín a nemám chuť ho zabiť...

zdroj

Prichádza zlom ako v každej rozprávke, veď to poznáte...V práci som bol vyslaný na pracovnú cestu do Švédska...na tri mesiace a možno na dlhšie...keďže nemám veľmi na vyber buď, alebo som bez práce, tak sa sťahujem...

Posledný večer v Bratislave, sme strávili spolu...do skorého rana sme sa prechádzali a rozprávali, o tom, že ako ďalej. Zhodli sme sa v jedno, že to zvládneme.

Príchod do Štokholmu, opäť nové prostredie, noví ľudia a hlavne nový jazyk. Stále sme v kontakte a hlavne v prvých dňoch mi dáva veľkú podporu. Je úžasná...nech to znie akokoľvek detinsky táto žena si za pár mesiacov získala moje srdce...neviem jak, ale som do nej blázon. Prešiel prvý týždeň a začínam pociťovať u nej, že niečo nieje v poriadku...uzatvára sa a cítim, že ju strácam...komunikácia viazne a je to stále horšie a horšie...

zdroj

Vybudovala si blok, ktorý nedokážem prekonať, keďže som ďaleko od nej. Hneď ako to bolo možné som si vybavil voľno a po troch týždňoch letím domov...mám magnetku, čokoládu (vraj najlepšia) a veľký úsmev. Keďže naša komunikácia bola  v posledných dňoch skoro nulová chystám sa ju prekvapiť...

Posielam jej fotku z miesta kde sme sa naposledy lúčili a čakám...po 20 minútach prišla odpoveď...

...teraz sedím vo vlaku, premýšľam a sledujem ako do vlaku nastupujú podobne dopotení ľudia ako som ja...

neprišla a jedine, čo viem, že som ju asi navždy stratil...