Albánsko: Európske Maldivy či skvelá instagramová atrapa na turistov?

Ako sme sa do Albánska dostali?

Najpraktickejšou možnosťou ako sa dostať do Albánska je letieť na Corfu a odtiaľ zobrať speed boat alebo ferry. My sme leteli ranným letom z Viedne na Corfu, čo trvalo približne 1 hodinu a 40 minút. Z letiska na Corfu sme si vzali autobus, ktorý nás doniesol do prístavu, odkiaľ sme nasadli na speed boat a smerovali do prístavu Sarandë. Je dôležité poznamenať, že cesta so speed boat trvá 30 minút, kým cesta s ferry môže trvať až do 2 hodín. Cena za jednu cestu je 25-30 eur na osobu a odporúčam zakúpiť lístky vopred online. Spoločnosti, ktoré túto cestu vykonávajú sú: Finikas Lines a Ionian Seaways. Najlepšie na tom celom je to, že o 12stej na obed už sedíte pri mori, popíjate drink a ešte stále máte polovicu dňa pred sebou.

Ksamil alebo Sarandë?

Priamo na Ksamil nechodí zatiaľ žiadna loď a preto všetky lode smerujú do prístavu v meste Sarandë. Sarandë je malé prístavné mesto, ktoré je súčasťou Albánskej riviéry. Jeho príznačným znakom je dlhá romantická promenáda, ktorú obkolesujú kamenisté mestské pláže a prístavy, v ktorých kotvia menšie lodičky, ale aj väčšie párty lode. Úprimne povedané, na toto mesto nám stačili dve noci a dva dni viac než dosť. Mnoho ľudí sem chodí hlavne kvôli párty, kedže na Ksamile toho veľa nie je. Orange Club Sarandë je perfektnou možnosť na párty v tomto meste a pokiaľ vám to nebude stačiť, máte možnosť ísť aj na párty ľod. Lístky je jednoduché si zakúpiť priamo na mieste v prístave.

Ksamil a Sarandë sú od seba vzdialené približne 13 kilometrov. Otázkou je šoférovať, ísť autobusom alebo taxíkom? My sme si osobne netrúfli požičať si auto. Do roku 1991 mali ľudia zakázane vlastniť privátne auto a počet áut v tejto krajine bol približne 5000-7000. Po páde komunizmu v roku 1991 si domáci začali donášať autá hlavne z Nemecka a autobusy z Grécka. Výsledkom toho je aj fakt, že mnoho ciest ešte stále nie je dostavaných a do dnešného dňa v tejto krajine prevažujú prašné cesty.

Príjemnej albánskej mladej slečny na recepcii som sa opýtala, že ako chodia autobusy a ktorým by som sa mohla dostať na Ksamil. Jej odpoveď bola: "Niekedy chodia a niekedy nie. Neexistuje žiadny cestovný poriadok ani internetová stránka, kde sa to dá pozrieť." Výborne, povedala som si. Na to som sa otočila a videla som na ulici prechádzať preplnený maličký autobus a to mi stačilo na to, aby som si objednala taxi. Za jednu cestu sme zaplatili 30 eur.

Roaming a platenie

Albánsko nie je v EÚ a preto je dôležité sa vopred pripraviť na to, že ceny za telefonáty či mobilné dáta môžu byť u vášho operátora šialené. My sme si cez Telekom zakúpili 1GB za 12 eur avšak máte možnosť si už aj priamo v Albánsku zakúpiť SIM karty v miestnom supermarkete, pokiaľ sa chcete vyvarovať extrémnym fakturám. Veď za tie peniaze už môžte ísť na ďalšiu dovolenku, no nie?

Táto krajina má vlastnú menu nazývanú Albánsky lek. Preto môžte všade platiť buď lekom alebo eurom,ale má to jeden háčik- iba v hotovosti "cash only baby". Myslím to úplne vážne. Táto krajina sa zasekla v komunizme a terminál tu je nemožné nájsť. Keď som sa rozprávala s mojim albánskym kamarátom povedal mi: "Gaby, my máme radi cash." Rozumiem.

Čo to tu smrdí či v preklade Európske Bora Bora

Na Ksamil sme si vyčlenili štyri dni a pláže, ktoré sme pochodili boli: Bora Bora Beach, Poda Beach, Kamay Beach (Plazhi Ksamil 9), Black Pearl (Plazhi Ksamil 11), Mirror Beach (Plazhi i Pasqyrave) a Shpella e Pëllumbave hneď vedľa. A toto je moje hodnotenie pláži:

Bora Bora Beach- voda tu zvláštne smrdela. Ešte aj večer, keď sme prišli domov z pláže nám po sprchovaní smrdela pokožka aj uteráky.

Poda Beach- táto pláž je vlastne prvá z pláži na Ksamile a preto je aj najviac preplnená. Vo večerných hodinách si tu môžeš užiť DJ-a.

Kamay Beach je známa pre sochu ruky a čistú priezračnú vodu. Voda tu bola skutočne priezračná ale len v doobedňajších hodinách. Poobede tu už plávali riasy, cez ktoré sa trebalo brodiť a bolo ťažšie si užiť plávanie.

Black Pearl- toto miesto je vlastne reštaurácia, ktorej súčasťou je menšia, ale príjemná pláž, mnoho miesta na oddych a turistami vyhľadávané sieťky umiestnené nad morom. Domáci nám povedali, že prenájom týchto sietí sa cez letnú sezónu môže vyšplhať až na hranicu 150tich eur, kým my sme za nich zaplatili 50 eur na deň. Súčasťou je aj posteľ na ležanie a menší stolík.

Mirror Beach (Plazhi i Pasqyrave) a Shpella e Pëllumbave sú pláže susediace hneď vedľa seba a jediné, čo ich oddeľuje sú menšie jaskyne, ktoré viete veľmi jednoducho prejsť alebo oboplávať. Osobne by som odporúčala ostať s vecami na pláži Shpella e Pëllumbave, pretože je tu voda čistejšia a na dne sa dokonca nachádza piesok, čo je veľmi ojedinelé nájsť, kedže takmer všetky pláže sú kamenisté.

Jedlo a pitie

Ceny za jedlo a pitie tu boli veľmi rôznorodé. V obchode sme za veľkú fľašu vody zaplatili 70 centov, za kebab sme v priemere zaplatili 4-5 eur a za cestoviny carbonara v reštaurácii sme nechali 6 eur, kým pizza by nás v rovnakej reštaurácií stála od 6-12 eur. Tiramisu 3 eurá, liter vína za 10 eur a veľké pivo od 1.80-3 eur.

Moje odporúčania na jedlo, drinky a párty sú: Beshiku Fast Food & Grill, Fourth Island (kde sa dá platiť kartou!), Bianco Lounge Bar, Fast food KOKO, Tipsy drinks & more, Fast Food - Pizza Nasto, Orange Beach Club Ksamil, Vamos Ksamil.

Plusy a mínusy dovolenky v Albánsku:

+Dá sa tu zažiť finančne prijateľná či lacnejšia dovolenka, len treba vedieť, kam ísť jesť a piť, čo nie je problém, pretože možností tu nie je veľa a človek rýchlo objaví tie správne miesta.

+Pohostinnosť je tu skutočne nadpriemerná. Všetky porcie jedla sú obrovské a človek sa za málo peňazí dokáže najesť do sýtosti. Neviem z akého dôvodu, ale ku každému jedlu dostanete aj chleba.

+Insta-friendly: dôvodom, prečo je Albánsko tak vyhypovaná destinácia je fakt, že je tu mnoho miest, ktoré vyzerajú perfektne na Instagrame. Príkladom sú miesta ako: Lost Seaside (Sarandë), Principotes & Tulum Resto Lounge (Ksamil) či Kamay Beach (Cocoa Beach Bar, Ksamil) alebo vyššie spomínané miesto Black Pearl s obľúbenými sieťkami.

-Jazyk: ľudia tu rozprávajú obmedzenou angličtinou a je ťažšie sa dorozumieť či niečo vybaviť.

-Kamenisté pláže: takmer všetky pláže sú kamenisté a aj tie najkrajšie pláže pozostávajú minimálne z maličkých kamienkov. Ďalšou vecou je aj to, že pláže sú už v poobedňajších hodinách špinavé od rias a musíte sa cez ne doslova brodiť, keď si chcete zaplávať.

-Infraštruktúra: Nakoľko je Albánsko jednou z najchudobnejších krajín v Európe, je to tu veľmi cítiť. Táto krajina podľa môjho názoru ešte nie je pripravená na turizmus.

-Kopce: Albánsko je veľmi hornatá krajina a preto aj Sarandë a aj Ksamil sú obe vybudované do kopca. Ísť dole bolo fajn, ale ísť večer do kopca bola makačka, špeciálne na opätkoch po pár drinkoch.

Ja sa do Albánska druhý krát už nechystám, ale dúfam, že vám môj blog pomôže uľahčiť plánovanie vašej dovolenky v tejto krajine. Posielam lásku.