Stalo sa ti, že si si vo spytovanom okamihu života uvedomil: „Och, toto som nechcel spraviť, to vôbec nie som ja.“? Dobrovoľne si vykonal niečo, čo nechceš. Jednoducho sa staneš obeťou – obeťou manipulácie.
Obviňujeme manipulátora. Využil nás. Nebuďme si, ale taký istý, že máme nato právo. Máme čisté svedomie? Nemanipuluje každý človek na dennej báze? Prestávame si to uvedomovať, ale je to tak. Už ako deti, sme bez výčitiek, využívali svoju prešpekulovanosť na získanie toho, čo sme chceli od rodičov. Nechcem ísť do školy, tak stačí hrať mamine na city- v škole sa mi smejú, učiteľka si na mňa zasadla, cítim sa tam sám. Takýto spôsob správania si potom prenášame do budúcnosti, a zrejme, ho už aj nevedome využívame. A na ľudí v našom okolí máme už naučené nitky, za ktoré treba ťahať.
Dostaňme sa, ale k mediálnej manipulácii. Ku tak dôležitej téme, ktorá ovplyvňuje nie len medziľudské vzťahy, ale celý chod našej krajiny. Začnime to výrokom „Informácie hýbu svetom.“. S informáciami sa môže spoločnosť rozvíjať, napredovať, ale aj riadiť, rozhodovať hospodáriť, vylepšovať vedu a techniku. Informácie spájajú ľudí a vytvárajú komunity, rodiny, rôznorodé kultúry.
Problém nastáva vtedy, keď ľudia nevedia čítať medzi riadkami informácií, ktoré nám odovzdávajú médiá. Príkladom je ovládanie pozornosti čitateľa negativitou, ktorú automaticky očakáva, pretože mu je tak vsugerovaná od začiatku. Médiá, aktivisti, propaganda, všetci sa nás snažia zaujať drámou. Žijeme v prepojenom transparentnom svete, ktorý nám umožňuje prinášať správy o utrpení ľahšie ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu, že sloboda prejavu a tlače je znakom ľudského pokroku, no vytvára dojem presného opaku. Prečo? Pretože si vytvárame mylné predstavy o svete. Vzniká to vtedy, keď nám je neustále vtláčané negatívne správy z celého sveta, ako vojna, hladomory, kriminalita, a pod..
Príbehy o postupnom zlepšovaní sa málokedy dostávajú na prvé strany novín. Aktivisti nám prezentujú každý prepad trendu ako koniec sveta, hoci všeobecný vývoj napreduje. Napríklad v USA násilná kriminalita klesla od roku 1990 z 14, 5 milióna trestných činov na 9,5 do roku 2016. Takto je to s nami teraz. Informácie si nájdu aj pozitívny aj negatívny dosah, akým na nás vplývajú.
Mediálna manipulácia je fenoménom, ktorý je síce veľmi známy, napriek tomu si vyžaduje osobitú pozornosť. Spoločnosť síce vníma to, že sa jej snažia ovplyvniť myslenie, no nijak na to nereaguje. Chýba nám kritickosť myslenia. Hoci etika novinára vo všeobecnosti predpisuje neutrálnosť a nestrannosť médií od akýchkoľvek inštitúcií, nemožno ich od seba oddeliť. Dianie potrebuje novinára a novinár dianie.
Musím spomenúť obdobie, kedy sa všade riešili utečenci. Médiá nám ukazovali fotografie z rôznych táborov, kde sa imigranti snažili dostať cez hranice. Bol odfotený záber ako maďarská kameramanka potkla utečenca bežiaceho s dieťaťom. Skutočnosť bola však úplne iná. Potkol sa sám o kameň ležiaci na poli, ktorý nebolo dobre vidieť. Táto informácia obletela svetom ako veľká kauza a na kameramanku bolo dokonca podané trestné oznámenie. Média zbytočne zveličovali informáciu ktorá sa zdala z videa pravdivá, len aby mali niečo zaujímavé, o čom napísať článok a zverejniť ho aj s videom. Po stránkach sa šírilo aj video, ktoré tento fakt vyvracalo, ale nikomu neprišlo podstatné ho zverejňovať ďalej. Viac zaujíma ľudí video o tom ako kameramanka potkla imigranta, ako skutočnosť, že to je celé podvrh. Ďalšia manipulácia, ktorej jednoducho uveríme.
Novinár sa nesnaží vysvetliť nejakú skutočnosť, ale urobiť z ľudí svedkov udalostí, pričom rýchlosť zverejnenia informácie je cennejšia, ako jej presnosť. Toto všetko možno označiť za manipuláciu, ale opäť prízvukujem, že nie za manipuláciu, ktorá by mala úmysle meniť myslenie ľudí, ale hlavne ich prilákať a upútať.
Pre zmenu si zoberme manipuláciu fotografiou, šírenú kľudne aj bežnými ľuďmi, napríklad na Facebooku a momentálne prevažne na Instagrame. Spoločnosť je vďaka technológiám vystavovaná množstvu upravených fotografií, ktoré dennodenne vidíme, často aj nechcene, na každom kroku. Nátlak, ktorý spôsobujú tieto fotografie na obe pohlavia (už dávno to neplatí len pre ženy) má za následky psychické a fyzické problémy, ako depresie, nízke sebavedomie alebo poruchy prijímania potravy. Pričom sa jedná len o zdanlivo perfektný, no reálne len ťažko dosiahnuteľný ideál. Dnes sa už takmer nikto nepozastaví nad chirurgickou úpravou nosa, poprsia, pier, výplňou vrások, či inými estetickými zákrokmi. Klienti sú čoraz mladší a na sociálnych sieťach je prezentovanie a reklama týchto marketingových príspevkov vítaná. Prečo to považujem za manipuláciu? Pretože, keby to človek nemal na očiach deň čo deň, ani by ho nenapadlo, že túži po niečom, ako odstránenie ochlpenia, botoxové injekcie do chodidiel alebo plastika palca na ruke.
Zamyslime sa nad tým, čomu veríme, či chceme tomu veriť a ako sme sa dostali k presvedčeniam, ktoré momentálne zastávame. Neskĺzli sme z cesty, lebo nám niekto vnútil predstavu ideálu, ktorá sa nám v skutočnosti vôbec nepáči?
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Anna Benčová pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.