Vtedy a dnes

Zmýšľaš ináč, vyzeráš ináč, obliekaš sa ináč, správaš sa ináč, tvoj pohľad na celý svet a život je iný a možno ťa bavia iné aktivity … Aj keď ty vieš, že si iný, skrátka vieš, že si sa zmenil (nebavíme sa o tom, či k lepšiemu alebo horšiemu, dúfam ale že k lepšiemu), mnoho ľudí z tvojho okolia to nevie, resp nechce vedieť. Majú ťa za takého, akým si bol kedysi a nedostal si od nich šancu ukázať im, že si sa zmenil. Áno, toto platí o človeku ako takom.

No s postupom času sa nemení len tvoja osobnosť, mení sa taktiež tvoj štýl práce a tvoje celkové smerovanie v profesnom a voľnočasovom živote. Milión vecí, ktoré si vtedy urobil takto, dnes robíš úplne ináč. Ale to nie je na hanbu, to tým vôbec nechcem povedať – chcem tým povedať, že máš tak skvelú možnosť vidieť svoj osobný progres (opäť tu nejde o to, či k lepšiemu alebo horšiemu, no dúfam, že k lepšiemu). Aký si bol pred desiatimi rokmi a aký si dnes. Áno, je to len tvoj subjektívny pohľad, no ak máš okolo seba dostatočne vnímavé okolie a úprimných blízkych, rázom dostaneš aj názor objektívny.

Boli sme nejakí a sme nejakí – to je proste fakt, ktorý je daný a nemenný a o to viac by si mal byť otvorený novým veciam, životným zmenám a celkovo novým pohľadom a zároveň novým možnostiam. Pretože život plynie poctivo, tak správaj sa k nemu uctivo a užívaj čas s rodinou, lebo len tá ti bude oporou, predtým jak zídeš pod zem s truhlou … (SV_2012 )

Dvojnásobne to platí pre oblasť fotografie – tu je dokonale vidieť progres, resp životná zmena fotografa. Keď sa pozriem na svoje fotky spred siedmich/šiestich rokov, je to niekto úplne iný. Respektíve niekto, kto nič neprežil a nevedel presne, čo bude alebo čo by chcel. No už neraz som si povedal, že je obrovská škoda, že si neukladám surové zábery, ku ktorým by som sa vedel po rokoch vrátiť. Avšak zároveň si poviem, že na čo aj – staré zábery majú totiž úplne inú kompozíciu, s akou by som pracoval dnes. Takže aj keby som ich prehnal novými filtrami a štýlom postprodukcie, stále tam bude kompo, ktoré by som už dnes neodfotil. A tak je asi aj dobre, že tie surové zábery nemám a ostali mi len spomienky na to, ako som svet videl pred niekoľkými rokmi.

To je prípad aj dnešného článku a vtedajšieho fotenia s Adrianou. Poviem ti pravdu, nepamätám sa, kedy, kde a ako sme sa spoznali – jediné čo viem, že toto fotenie sa udialo pomerne dávno. Bolo to v čase, keď glamour pre mňa znamenal spodné prádlo a hotelovú izbu. Veď predsa dívať sa a fotiť krásnu ženu v spodnom prádle je presne to, o čo ide však? Heh, príliš ľahký a povrchný pohľad na konkrétny druh umenia. Som teda úprimne rád, že tieto časy sú už preč, aj keď veta o pohľade na krásnu ženu platí dodnes.

Aktuálne mám v hlave veľa myšlienok, ktoré by som ešte chcel napísať, no nastala situácia, kedy ich neviem dostať von – nejakou rozumnou formou. Skrátka, takto som Adrianu nafotil vtedy a viem, že dnes by som to urobil úplne ináč. No aj od toho sú spomienky, na ktoré sa s odstupom času človek díva s nadhľadom a s istou rezervou. Len sa zamysli, koľko vecí by si teraz urobil ináč … Pretože každá akcia vyvoláva reakciu a ruku na srdce, koľkí z nás by chceli vrátiť čas späť ..