Kreativita vs. Pasivita

Je totiž veľký rozdiel nečinne vysedávať a doslova nič nerobiť alebo sa venovať zmysluplným a častokrát aj kreatívnym činnostiam. Áno, každý má vlohy na niečo iné, no v princípe kreativita lieči. Vytvárať niečo zaujímavé a nápadité nie je totiž výsada len tých chytrých, dokáže to každý, tým svojim spôsobom ..

Zbožňujem ľudí, ktorí sú kreatívni, doslova – takí, ktorí sa na svet pozerajú ináč, cez „umelecké“ okuliare. Takíto ľudia sú totiž obrovským prínosom do bytia každého z nás – sú obrovskou inšpiráciou a hnacím motorom v ďalšom bytí na tomto svete. Netvrdím, že byť kreatívny je ľahké, no nie je to nemožné. Kreativitu dnes môžeme nájsť všade – v umení, vo vzťahoch, v každodennej práci – kreativita nie je len o tom, nafotiť, natočit alebo namaľovať niečo zaujímavé a iné. Je hlavne o spôsoboch zjednodušiť a skrášliť si život. Vrcholom je kombinácia frajer-frajerka – ak sú obaja vo vzťahu výmyselníci, pojem nuda zapadne prachom takmer okamžite.

Určite mi dáš za pravdu, že fotografia (aj analógová), je jednou z najkreatívnejších činností na zemi – fotkou sa dá vyjadriť neskutočne veľa vecí a najdôležitejšie na tom je to, že každý to robí po svojom. Fotkou svetu povieš, kto si, aký si a kým si. Kreatívna fotografia je dnes celkom vzácna záležitosť, nakoľko dostupnosť techniky je oproti minulým rokom úplne niekde inde a teda oddeliť zrno od pliev je niekedy nadľudský výkon. A tak je veľmi príjemné pozrieť sa na fotografie, ktoré v tebe zanechajú nejaký odkaz – možno dobrý pocit, možno inšpiráciu a možno kopec otázok.

Najradšej fotím autá, to nie je žiadne tajomstvo – občas to robím na komerčnej úrovni, tj technická fotografia sprevádzaná postprodukciou a inokedy vsádzam na emotívnejšiu stránku. Dnešný článok je o menšom fotoprojekte, ktorý som si vymyslel v lete a s ktorým som ja osobne veľmi spokojný a chválou nešetril ani zástupca riaditeľa showroomu Hyundai, našťastie. Hviezdou tohto fotoprojektu je nový Hyundai Tucson a moja najlepšia modelka Alenka (z minulého článku) a keďže som toto auto mal k dispozícií, chcel som vytvoriť niečo iné, niečo, čo tu ešte nebolo a na čo by sme s Ali boli hrdí ..

Nakoľko sa foteniu áut venujem nejaký ten rok, pre mňa osobne je už celkom náročné vybrať vhodný spot pre konkrétny fotoprojekt. V hlave som už dlhšiu dobu nosil myšlienku fotoprojektu s týmto autom, no dlho mi trvalo, kým som našiel to správne miesto na fotenie. Inšpirácia pre tento projekt pochádza od majstra vo svojom fachu – Eastona Changa, ktorý takéto niečo fotil s Mercedesom. V tomto prípade som určite chcel Prešov, chcel som noc a chcel som niečo historické, ak to tak môžem nazvať – prečo teda nezvoliť srdce nášho mesta?! Po odsúhlasení tejto myšlienky samým sebou nasledoval spot check v nočným hodinách, kedy som sa len utvrdil v tom, čo som si vymyslel.

Ak to mnohí neviete, tak vedzte, že na akúkoľvek aktivitu v centre mesta, aj v nočných hodinách, je nutné nejedno povolenie. Dôležité je ešte podotknúť, že milujem výzvy – hrozne rád sa púšťam do projektov, ktoré sa nedajú uskutočniť zo dňa na deň a vyžadujú si dni alebo týždne príprav, volačiek, dohadovačiek, stretnutí a podobne. A presne takto to bolo aj v tomto prípade. Bolo nutné zavolať tam, odniesť tlačivo tu, spätne sa vrátiť do tamtých dverí, aby ste od nich mohli odniesť ďalšie tlačivo zasa niekam inam. Jednoduchšie povedané, dalo to zabrať vybaviť povolenie na využívanie metského pozemku v nočných hodinách. Úradovačky poznáte všetci veľmi dobre a každý sa na ne teší, no v tomto konkrétnom prípade som sa stretol s extrémnou ochotou a ústretovosťou, za čo som veľmi vďačný a šťastný.

Keď som konečne mal povolenie v ruke, mohol som riešiť Alenku a kameramana ejkejej Mat Hurai na backstage video súbežne s plánovaním vhodnej nedaždivej noci. Na margo spot check spomenutého vyššie – osvetlené centrum mesta je síce krásne, no tie extrémne silné reflektory svietiace zo zeme okolo celého kostola neboli v mojom prípade žiadúce. A presne od toho je tu spot check – zistil som totiž, že sa automaticky vypnú o polnoci 🙂 Takže hop šup, na miesto sme dorazili niečo pred polnocou a mohlo sa začať s prípravami.

Nastaviť správnu kompozíciu, vybrať vhodnú techniku, nastajlovať Alenku a môžeme ísť na to. Vlastne pŕŕŕ, dôležité je premyslieť si spôsob, akým výsledná fotka vznikne, pretože vplýva na to extrémne množstvo aspektov – okolité svetlo, jeho farba, rôzne odrazy a rušivé aspekty, technika svietenia (súbežne s ktorou musíš dopredu vedieť aký postproces zvolíš a hlavne čo ktoré svetlo robí) a tak ďalej. A presne tu sa ukáže štýl každého jedného z nás – jeho vlastný rukopis. Nie, ja nie som majster komerčnej fotografie, nie som ani odborník v tejto oblasti. Taktiež netvrdím, že tieto dve výsledné fotografie sú hodné uznania, mám len rád výzvy, netradičné projekty a hlavne ma to celé veľmi baví.

To, ako to nakoniec prebiehalo môžeš vidieť z priloženého BTS videa – fotili sme cca tri hodinky, všetko šlo našťastie hladko a za výsledok som ja osobne veľmi rád.

Video: https://vimeo.com/222079355