Sme súčasťou našich dejín?

Nesúdte snažte sa to len precítiť a inšpirovať sa ;) ...

pixabay.com

Tento svet si nikto nevybral, skrátka sa nám stal a pohltil nás do svojho kontextu. Nachádzame sa v dobe kedy doktor nad otvorenou hlavou, hľadiac na mozog tvrdí že toto sme my, a všetci na tejto planéte, všetko čo tvorí našu osobnosť, naše túžby, našu myseľ, vychádza z tejto sivej hmoty. Tento redukcionistický prístup súdi celok na základe jeho častí, čo nás vedie k neoblomným paradigmám. Paradoxne, lámanie paradigiem a určitá rebélia učencov, mysliteľov, duchovných a politických postáv, zapríčiňovali neustáli vývoj a prerod cez revolúcie myslenia.

Určite môžeme Európu chápať ako vskutku učenlivú časť sveta. Na začiatku bola dokonalosť aby na konci nebol dokonalí nikto a nikdy, aby konzumoval a snažil sa dosiahnuť nedosiahnuteľné pod tlakom vedy a peňazí.

Zvláštne zamýšľať sa nad piliermi ktoré sú ešte aj po stáročiach mojou súčasťou.

Objavil som v sebe gréckeho filozofa. Denno-denne hľadám zmysel života, snažím sa pochopiť život, prírodu, súvislosti a zákonitosti. V tom som sa ako starý ríman dopočul o novom živote po smrti. Stal som sa novým človekom a nasledovníkom Christa. Už som nehľadal slepo, stále som objavoval a bádal, snažil sa pochopiť, no vedel som výsledok, bol ním Boh. Vraždili nás po húfoch, no svoju vieru som nikdy neodhodil, bola tá sila čo položila veľký Rím na lopatky, aby sme pripravili pôdu nové myslenie. Neskôr sa objavilo nové náboženstvo, oveľa silnejšie, čo vyplývalo z arabskej nátury. Začal vek súbojov o božiu pravdu, pochabé umieranie ľudí pre pravdu ktorú nikto nevlastní. Popri súbojoch po tisícke rokov som v krajine úrodného polmesiaca, ako jeden z mnohých učencov začal poznávať vedu. Niečo nové, nový pohľad na pravdu, ktorá je taká, aká je. Boli to prelomové časy. Čo je teraz v skutku európske sa ani zďaleka nezrodilo v Európe.

pixabay.com

Kresťanská viera ma učila, že to čo je cisárovo náleží jemu a rovnako bohu čo je božie, ako sa to píše v biblickom evanjeliu pod menom Matúš. No svet v ktorom som teraz, nepozná rozdiel. Boh je tu, ty si tu pre boha, všetko je božie, ty a aj ja žijeme pre jeho slávu. Nie je svet rozdelený, je to proste celok ako sa píše v mladšej ale o to odhodlanejšej knihe, koráne. Blízky východ ponúkal ľudom všetko, od dostatku miesta, plodín, prírodných podmienok aj jednu podstatnú vec, nachádzali sa v srdci, ktoré bolo obchodom, novými informáciami, ktoré pumpovalo čoraz silnejšie z východu na západ a naopak. Nič vám tam neuniklo. Obchod rástol a sním aj civilizácia, na predpotopné somárske karavány ste mohli zabudnúť, začali sa tu používať ťavy. Ono sa to nemusí zdať, no karavána šiestich tiav uniesla toľko čo tridsať somárov a skoro v polovičnom čase. Obdoba vysokorýchlostného internetu je na svete. S takýmito možnosťami niet divu že astronómia, fyzika, matematika a mnoho ďalších vied o ktorých v Európe ani nesnívali, mali zrod práve v úrodnom polmesiaci.

pixabay.com

V tom čase patrila časť Európy, predovšetkým juh pyrenejského polostrova, islamu respektíve Osmanskej ríši, ktorá čím ďalej tým viac napredovala vo vybudovávaní európskej vedy.

Vďaka juhu pyrenejského polostrova a juhu balkánu sa tieto myšlienky a teórie dostali do Európy. Osmanská ríša sa rozpínala, pre slávu Allahovu, pre jeho meno, no skončilo to na Viedni a poľských kopiách. V tej dobe bol stret orientu s Európou v jej srdci častým javom.

V tom čase som už v Európe, ktorá začína kvitnúť, vznikali prvé školy a chtíč po vede rástol. V roku 1443 som sa dopočul o kníhtlači. To bol ten najväčší prevrat. Zrazu sme mohli knihy tlačiť a nie ručne písať, pre rozkvitajúcu Európu to bol ako dar z nebies. Roku 1492 Krištof Kolumbus objavil Ameriku a v roku 1499 pán Amerigo Vespucci prišiel späť aj s novými plodinami a tovarom. Európa už kvitla aj na poli obchodu. Keď som bol v Nemecku v roku 1511, stretol som sa s Martinom Lutherom, ktorému rovnako ako mne už vadila predpojatosť cirkvi, vedeli sme že bohu treba byť odovzdaný, no nezhodovali sme sa s Rímom. Ďalší skok Európy, ktorého následky budú zrejmé až o pár stovák rokov. V roku 1515 sultán Selim I. vydal dekrét o zákaze tlače v osmanskej ríši pod hrozbou zabitia. Tu som badal odklon Európy od východu. Európa odhodlaná objavovať svet, kým moslimský svet si vážil svoje náboženstvo, kultúru a tradície. Tá viera je tak silná, že v určitých momentoch priam bojovala proti pokroku, keďže Allah to tak chcel. Tým sa východ sám zbrzdil na úkor expanzívnej európy.

pixabay.com

V 1606 objavil Galileo Galilei ďalekohľad, už som o niečom takom počul ale finálnu podobu tomu dal tento talentovaný talian. Vtedy som si uvedomil, že človek už dokáže hľadieť ďaleko a objavovať „božiu“ pravdu. Galileo si poštval proti sebe celý kresťanský svet, keď sa pokúsil dokázať Heliocentrizmus. Podobnú teóriu mal aj Poliak Koperník, no Galilei to dotiahol do cieľa. V tom čase roku 1620 Galileou zvádzal boj, no ja som v meste svetiel, vtedajšom hlavnom meste pokroku, v Paríži stretol Reného Descarta. Jeho myšlienky mi zamotávali hlavu čoraz viac. Jeho snaha objavovať vnútorný svet poznania, ma jednoducho fascinovala. Cogito ergo sum, opäť zmenilo myslenie v Európe, paradoxným pohľadom do seba, na ktoré nadviazalo nesmierne množstvo filozofov a mysliteľov na čele s Kantom.

V roku 1638 som navštívil Galilea v jeho domácom väzení. Jeho zdravie bolo podlomené a chátral, tento velikán svojej doby, uväznení pre svoj lásku a schopnosti dokázať pravdu. Vtedy som si uvedomil, že pravda sa asi neskrýva v náboženstve ktoré propaguje Rím. Vrátil som sa do Paríža aby som sledoval rozkvet vedy a myslenia. O dva roky po mojej návšteve Galileo zomrel, slnko stojí pevne a mi sa točíme okolo neho, ako dôkaz smutného osudu položeného za pravdu.

Roku 1665 pán Hooke opísal vo svojich spisoch ďalekohľad a mikroskop. Nielenže svet pre nás nebol priďaleko, ale začali sme chápať že je dokonca aj menší svet, ktorý je všade. Vznikol základ pre prírodné vedy, hlavne Biológiu. Keď som bol v roku 1727 v starom Londýne na pohrebe ne-aristokratického vedca Isaaca Newtona, pripodobnil by som úctu, ktorú mu dala verejnosť starým gréckym hrdinom, ktorý sa aj napriek svojmu pôvodu dočkali slávy. Napriek svojmu tichému introvertnému spôsobu života, dokázal veľké veci a patrične so všetkou pompéznosťou pol pochovaný. Podpora ne-aristokratických filozofov je revolúciou novej osvieteneckej Európy. Každé veľké mesto v srdci starého kontinentu malo svojich mysliteľov a tí mali svojich mecenášov, ktorým vďačíme za podporu a vývoj.

pixabay.com

Za oceánom už v 1776 druhý kongres vyhlásil vznik Spojených štátov amerických, a tak sa svet rozšíril. Náboženstvo išlo do ústrania a hlavným tahúňom sveta bol obchod, ekonómia, veda a technika. Príchodom nových možností sa svet otvoril. Všetko bolo možné, doslova každú minútu prišiel niekto s niečím novým, nejakým vynálezom. Nový svet ako ľudia v Európe nazvali Ameriku, bol svetom splnených prianí. Človek je tvor hriešny a prišla doba, kedy to naberalo nemysliteľné kontúry. Západ ako najvyspelejšia časť sveta niesla pochodeň akejsi zmeny, niečoho lepšieho. Slobodu ktorú ponúkal.

V roku 1789 prebehla Veľká Francúzka revolúcia, bažili sme po vláde demos, chceli sme byť sami zodpovedný za svoju cestu. Prvé kroky k demokracií. Odkaz na slobodu západu bol čoraz jasnejší. Postupom času sme všetci túžili ísť do Nového sveta, byť jedným z nich a v 19. storočí sa nám to aj z časti podarilo.

V roku 1913 už máme železnice, linky parníkov, telegraf, svet sa zmenšil. V prvej svetovej vojne umreli milióny ľudí a padli štyri európske dynastie, absolútna obmena Európy. Kým sme sa naháňali za obnovou Európy, menili sme sa na západný obraz. Od Washingtonu, cez Európu až po Tokio, sme nosili obleky anglického strihu. Je tu rok 1939, nikto z nás si nevšimol hada na prsiach Nemecka. Ten šesť ročný masaker sa nedá ani popísať slovami. Na predmestiach slávnych miest, kde sa striedali jazyky, kde sa používal vedecko-filozofický žargón, teraz vybuchovali bomby, lietali guľky, bezduché tváre padali k zemi. Na konci štyridsiateho piateho roku bola Európa jednou veľkou spúšťou. Silný Európan sa však z toho pozviechal a vybudoval kultúrne, mierové a slobodné miesto pre život.

Keď sa z demokracie stáva kapitalizmus, prerod je ťažko badateľný. Ľudia pracujú, snažia sa zarobiť peniaze, kŕmia túžbu stať sa niečím viac než sú. Nastala zmena ľudovej kultúry. Pôdu pre kapitalizmus pripravil reformátor Luther, hoc nie s týmto zámerom. Ako kresťania sme boli vedený žiť v chudobe a pripravovať sa na kráľovstvo nebeské. Reformované náboženstvo považovalo priemysel a šetrnosť za prejav nového druhu zbožnosti, bolo to ich poslanie na oslavu boha, prestali pracovať aby žili a začali žiť pre prácu.

pixabay.com

V šesdesiatých rokoch je Európa rozdelená na červený a modrý svet. Modrý je plný inovácií a pravým opakom je svet červený. Ľudia zo sveta za oponou mali vždy cestičky ako sa dostať k modrému svetu, tak dlho cez mreže nazerali na luxus a prepych že sa stal ich túžbou. Tak príchodom „džínsovej“ revolúcie a tzv. novej „svätej trojice“ – SEX, DROGY & ROCK´N´ROLL, sa už úplne odstránila snaha zachovať niečo svoje. Či sa dá za najväčší úspech západu považovať „spotreba a nákup“ ? Jednoznačne.

pixabay.com

Svet nemožno pochopiť kým ho nezažijeme. Ja som tam chvíľu bol, celé dejiny sú mnou a ja som nimi. Pohnútky ľudí sú podobné a zrejme ako vtedy, rovnako aj dnes sa ženieme za túžbamy. Ohrozenie nášho sveta neprichádza odnikiaľ zvonku. Veď my ani nerozumieme sebe, našej vlastnej kultúre, dedictvu ktoré bolo budované stáročia ba aj tisícročia.

Uvaha na poobedie pri čaji ;) ...

mArt

Obrázky prebraté z Pixabay.com