Arménsko Život a revolúcia na kaukaze 2. časť

Takže :D ... Spravil som si svoj vlastný falošný PRESS PASS. Bola to kvázi rýchlovka kedže som sa už musel ponáhľať na další protest v inom meste a ako som písal predtým niečo ako rozpisy autobusov (resp. mikrobusov – marshrutiek) tam neexistujú. Ešte si pamätám ako som si narýchlo robil selfie pred bielou stenou a tváril sa ako na občianskom, aby to bolo vierohodné.

archív mArt

Další protest sa konal vo Vanadzore (3. Najväčšom meste Arménska), to som ešte nevedel že „nestihnem“ spoj a že budem musieť isť taxíkom. Ale aby som nebol nejaký ten pánko na veľa, išiel som zdielaným taxíkom, ako „bla bla car“ lenže tam sa to BLA BLA rieši na parkovisku, aj to kam aj za akú cenu, takže dobrodružstvo začalo a ešte niesom ani na mieste. Kedže som útlej postavy, sedel som na zadnom sedadle spolu s 4 dalšími cestujúcimi. Pohodlné to nebolo ale aspon sme mohli fajčiť v aute, tieto privilégia sú úžasné.

archív mArt

Ale ... Spoznal som Mišu (v arménštine Mkrtich – čítaj Mkrtyč) ... správne preto sa mi predstavil ako Miša. Príjemne sme si pokecali a kedže sme mali asi 4 hodiny do hlavnej udalosti dna, pozval ma na obed a povedal mi čosi o svojej minulosti. Vyzeral že už má pár krížikov na chrbte ale rozhodne bol dušou mladý. Rozprával o tom ako bolo jeho rodné mesto Gyumri nádherné a bohaté pred veľkým zemetrasením v 88´.

archív mArt

Počas zemetrasenia padla popolom skoro polovica mesta a druhá bola nestabilná, preto museli ludia prežívať na ulici kým sa nezistilo kde je bezpečne. 35 000 obetí a tí čo prežili na tom v decembri v Arménskej zime pri -20 neboli o nič lepšie. Sám vravel ako spával v hrobe ktorý cez deň ako 15 ročný kopal ludom ktorých poznal, že tam aspon nefúkalo. Celý jeho život bol o utekaní pred zlým životom v Arménsku a naposledy odišiel pred 17-timi rokmi do Španielska a teraz sa vrátil aby podporil svoj „Hayastan“, ako arménci volajú svoju krajinu.

Po obede ma pozval spolu sním navštíviť jeho tetu, ktorú celých 17 rokov nevidel. Zaklopal, dvere sa otvorili a bolo ticho, až do momentu keď sa jej predstavil, potom zavládol plač a vrúcne objatia.

archív mArt

Po týchto krásnych momentoch sme sa pobrali na námestie, ktoré sa zatial zaplnilo. Pretlačili sme sa až dopredu k fontáne, ktorá poslúžila ako pódium pre novodobých revolucionárov. V tom nastal môj moment. So sebavedomým pohľadom som ukázal svoj žurnalistický preukaz. Fungovalo to. Dostali sme sa tam obaja. Ja ako fotograf/žurnalista aj môj „prekladateľ“, poviem pravdu že som mal v tých minútach v sebe tolko adrenalínu, že by som zodvihol auto. Asi 20 minút sme čakali na skupinu okolo Nikola Pashinyana a potom sme zazreli v dialke vlnu burácajúceho davu. Tá vlna pomaly prichádzala až knám za hlasnej hudby a skandovania. Ľudia sa rozostúpili a „náš“ revolucionár, bývalí reportér a predseda najmenšej strany v Arménskom parlamente vystúpil pred dav. Prisahám že ak by bol v bielom poviem že je to príchod pápeža mixnutý s punkrockovou hviezdou. Ale nebol. Nikol pôsobil skôr ako bezdomovec. Pútnik ktorý cestoval po krajine, prinášal nádej, poukazoval na korupciu a zverstvá a to dávalo punc jeho skromnosti. Aspon takto to vnímali Arméni. Pán ktorý vyzeral akoby práve prišiel z namáhavého treku, predniesol svoj prejav a to stálo za to. Ludia sa smiali, plakali a kričali. Po svojom prejave sa ospravedlnil a sadol do kolóny áut a utekal na protest ktorý sa mal konať další deň v Jerevane.

archív mArt

Naspäť domov som stopoval. Arménsko je jednou z najlepších a najbezpečnejších krajín na stopovanie. Najmä v čase revolúcie, ked boli unesení myšlienkou, že sa slovenský reportér a celé Slovensko zaujíma o to čo sa deje tu na Kaukaze.

Pohostinnosť nemala konca kraja a mnohokrát som musel odmietnuť večeru či posedenie s domácimi. Ale protesty pokračovali a keď som chcel stíhať aj prácu v kancelárií, musel som byť všade.

Protestujúcich po celej krajine pribúdalo a policajné zložky nezvládali nápor toľkého množstva ľudí. Prišiel zlom. Boli dni ako každé iné ale vo vzduchu to vyselo. A boli aj také dni kedy nefungovalo nič. Všetci boli na ulici, alebo aspon zakukovali zo svojich obchodíkov a taxíkov. Sprievody v hlavnom meste nemali koniec a kde jedni končili druhí už z vedlajšej ulice prichádzali. Neboli to len jednorázové akcie. Bolo to simultánne na všetkých hlavných tahoch v meste a v takých davoch že 1,5 milionové mesto žilo všade no doprava absolútne umrela. K tomu všetkému stačil každonenný post a živý vstup od Nikola.

archív mArt - V pozadí Ararat, bájna hora kde podla biblie pristál Noe so svojou archou.

Ten vám teda vedel hýbať ludmi. Pridal status že o hodinu bude zhromaždenie tu a tu a pôjde sprievod tam a tam. Ľudia sa zmobilizovali a presne na čas boli ulice a námestia plné. Polícia už bola striedma a plnila len úlohy usporiadateľov ako to poznáme z festivalov.

Keď si mladý začali myslieť že „Veľký“ sú príliž velký aby padli, aj napriek tomu že ulice boli 24/7 plné a kompetentný sa nevyjadrovali, Nikol vo svojom živom videu vyzval premiera aby sa stretli a situáciu vyriešili. Stretnutie sa uskutočnilo v hoteli Mariott na námestí republiky v Jerevane a do „foajé“ sa vošlo asi milión ludí. Ludia čakali čo sa stane.

archív mArt

archív mArt

(Stručný kontext: Serz Sargsyan bol v tom čase novým premiérom, po tom ako sa prestahoval z prezidenského paláca rovno do parlamentu, keď sa po 15 rokoch už nemohol stať prezidentom opäť. Zmenil ústavu a jeho ludia ho v parlamente podporili, kedže jeho strana mala v parlamente 57%. Arménsko má 40% nezamestnanosť a viac ako 50% ludí žije na hranici chudoby.)

archív mArt

Keď sa objavil Pán Premier na stretnutí, Nikol tam už 15 min sedel a čakal. Usadil sa nadýchol a spustil. Arogantne vysvetlil prečo je to čo robia hlúpe a ako nechápu ako ničia život ludom v krajine. Postavil sa a odišiel. Verím že ludia nečakali velké prevratné sluby, ale viem že toto motivovalo aj zvyšok krajiny. Protesty sa presunuli do každého kúta Arménska a prakticky každý vyšiel do ulíc.

archív mArt

Pre autenticitu som sa rozhodol spraviť z tohto článku seriál. Preto budem čakať na vaše podnety. Tretie pokračovanie už čoskoro ... Pekný deň

mArt