Pôvodných "hráčov" zrežíroval Joel Schumacher ešte predtým, než sa rozhodol na ďalšiu dekádu zruinovať Batmana, ktorému úctyhodný návrat pripravil až Chris Nolan. Ale o tom potom, hlavne sa potvrdilo nesmrteľné porekadlo, že všetko zlé je na niečo dobré. (Ak to tak reálne funguje, tak z minuloročných Suicide Squad vzíde ďalšia Casablanca alebo Citizen Kane.)
Zdroj: ScreenRant
Chcel by som sa však vrátiť k meritu tohto blogerského kúsku a to je príbeh o piatich nadaných študentoch medicíny, ktorí sa rozhodnú vybrať za hranice pozemského života zistiť, či nás čaká istá forma existencie aj po smrti. Úmysel síce ušľachtilý, ale pri ňom to aj končí. Tento film mal potenciál vyvolať v nás filozofické úvahy nad vlastnou existenciou, avšak vyvolá Vám len riadne stavy, najmä ak ho budete pozerať nafajčení.
Do deju Flatliners z roku 1990 nás uvedie Nelson v podaní Kiefer Sutherlanda, ktorý presvedčí svojich štyroch nadaných kolegov, aby mu neochotne pomohli s experimentom, ktorý môže navždy zmeniť vnímanie ľudskej existencie. Krátko po tom, ako väčšina z pätice prežije blízke stretnutie so smrťou, každého začnú prenasledovať hriechy vlastnej minulosti, ktoré ich doženú na pokraj šialenstva.
Úvodná pointa filmu sa stráca v momente, keď po nadpozemských stavoch prichádza depka v podobe spytovania si svedomia. Bežná situácia, ktorú zažívam v pondelky po nešťastne prepitom víkende. Problémom celého filmu sú jednotlivé postavy, ktoré síce stvárňujú nádejné hviezdy prelomu 80. a 90. rokov, divák sa však ťažko stotožní s ľuďmi s nie veľmi pozitívnymi kvalitami a minulosťou. Vrah, úchylák, bojko a šikanujúci pankhart nie sú zrovna nádejní uchádzači o súcit. Jedinou ako tak kladnou aktérkou je Julia Roberts, ktorá sa snaží po rokoch vyrovnať s nešťastnou smrťou svojho otca. Prostredníctvom nej dokáže človek zažiť strach z nepoznaného a eventuálne vyrovnanie s krutými zážitkami života a smrti. Zvyšné kvarteto by som pokojne nechal prehrať v hre s tetou Smrťou! (Prvoplán je najlepší!)
Zdroj: ScreenRant
A ako Pennywise, po 27 rokoch nás prišiel strašiť remake tohto priemerného kinematografického kúsku, ktorý je prekvapivo ešte priemernejší. Chyby, ktorým sa mohla tohtoročná verzia vyvarovať, opakuje s istou pravidelnosťou, od plytkého deja až po citáty pôvodného filmu. Jednotlivé postavy sú rovnako nesympatické ako ich predchodcovia z 90. rokov, s pokrivenými morálnymi zásadami, znepokojujúcou minulosťou a arogantnými činmi, ktoré nie sú zrovna stotožniteľné s poslaním lekára. Postavy, ktoré by si zaslúžili pozornosť, nedostávajú priestor, alebo sa pri nich blysne len okamih či veta, s ktorými sa dokáže obecenstvo stotožniť. Platí však na nich to isté, čo na moju frajerku, hlavne, že sú pekní. To prichádza vhod, keď potrebujeme hlboko "dramatické" scény odľahčiť menej lekárskou belobou a viac Nina (veľmi) Dobre(v) nahotou. Predsa aj fanúšikovia Upírskych denníkov si musia prísť na svoje! Len Damon chýbal, zišlo by sa zlámať pár krkov.
Obom filmom taktiež neprospieva triviálnosť s akou pristupujú k samotnému dosiahnutiu a trvaniu smrteľných výletov. Zákrok, ktorý spočiatku znie ako najrýchlejšia cesta k uškvareniu mozgu, sa neskôr stáva príležitosťou na stávkovanie a ambulantným zákrokom, pri ktorom si pokojne vychutnáte kávičku s cigaretkou.
Netvrdím, že Hráči so smrťou sú najhorším filmom, ktorý uzrel svetlo sveta, ale taktiež nijako neohúria a nepotešia. Priemernosť sa stáva pri filmoch najrýchlejšou cestou do zabudnutia.
Flatliners 1990 – 4/10
Flatliners 2017 – 3/10
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Fenomén Fí pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.