Zamyslenie o umení parnasizmu

Umenie pre umenie. Tvorba dodržiavajúca presný koncept, línie, prekvitajúca perfekcionistickou krásou. Pohľad, ktorý vyrazí dych a núti sa nás zamyslieť ako dokázal autor stvoriť takýto skvost. Ako, je možno prvotný výraz, ktorý použijeme. Proces tvorenie nás v skutočnosti nezaujíma až natoľko ako dôvod. Vtedy nasleduje, prečo. Nuž, tu už nastáva problém. Neexistuje žiadne „prečo“.

V čom spočíva umenie? V prvom rade apelujem na potrebu umenia nie len z hľadiska umelca, no i pospolitého ľudu. Nemienim teda hľadať poučky z učebníc. Mienim poukázať na jednoduchosť v podobe vlastného pocitu, emócie, intuície. Tromi substantívami vykresľujem význam umenia. Substantívami, ktoré nenájdeme v slovníku parnasistu, hľadača dokonalosti vonkajšej formy. Čo už môže mať vyumelkovaná, vonkajšia nádhera spoločné s ozajstným vnemom? Očividne, alebo lepšie povedané, citeľne málo. Ako sa môžu snažiť podať niečo, čomu sami nerozumejú? Veď to je obyčajné vytváranie chaosu, ktorý tvorí opätovný chaos a dezinformáciu. Kam vymizla katarzia, súcit? Ako sa človek môže duchovne očistiť niečim bez akéhokoľvek ducha? Parnasizmus pokladám za prejav povrchnosti a duševnej malomyseľnosti človeka, za potrebu vymýšľať niečo nezmyselné a bezduché pre krátkodobé uspokojenie zmyslov. Vyslovujem bravo tomuto balamuteniu maskovanému v brokátových šatách.

Umelec žije, trpí, raduje sa, sníva. Každý, čo i len nepatrný záchvev jeho vnútorného bytia by sa teda mal odrážať v jeho tvorbe. On nemôže byť zviazaný presnosťou akejkoľvek normy a formy. Sloboda vpísania svojich myšlienok dáva dielu výnimočnosť, jedinečnosť. Vtedy má umenie svoju významovú funkciu stopercentne naplnenú. Dielo nie je len o bezchybnosti, a brilantnosti. Je o utrpení, bolesti, špine, páde, slabosti. Radostiach i strastiach, ktorými je možné priblížiť sa publiku. Nedokonalá krehkosť dáva punc majstrovstva, tvorí zárodok skvostu. Spoločné prepojenie s recipientom pokladám za úplný vrchol, za Parnas vo svojom pravom zmysle slova. Rozumieť tomu čo je prijímané, podať odozvu, dať materiálnemu statku zmysel. Umenie žije len ak stojí za to byť pochopené, mať svoj účel. Vtedy nadobúda skutočnú, nemateriálnu hodnotu.