Zvyky, atmosféra a nervozita

(NOTE: Vianoce milujem, don't get offended)

Cítite už v ovzduší vianočnú pohodu? Ani ja nie! V škole sa učitelia snažia pripraviť známky na uzavretie, aby to mali ľahšie v januári, takže stále dávajú písomky, mama ma hreší, že nezdobím byt "dostatočne aktívne" a v telke ide namiesto vianočných rozprávok Farma - Finále. Myslím si ale, že k nedostatku vianočnej atmosféry najviac prispieva jej prebytok.

Keby som nebol zdržanlivý, povedal by som, že sa nám z každej strany snažia všetci natlačiť do hláv vianočnú atmosféru, že otravný alzák reve hovadiny v reklame už od mája, že je to strašne rušivé a preplácané, ja ale zdržanlivý som a nič také nepoviem. Pre mňa osobne to všetko začína až Vianočnými trhmi. Vianočné trhy v Bratislave trvajú asi mesiac a premelie sa tam milión ľudí denne. Všetci hľadajú voľný termín vo svojom kalendári, aby sa mohli pripojiť k tejto vianočne naladenej mase. Ja som každý rok súčasťou tohto procesu a každý rok som z toho nervózny.

Kto vie prečo, ale ľudia na trhoch sa pohybujú akoby v nízkej gravitácii - spomalene jaj prasa (toto nie je prirovnanie, skôr moja osobná rýchlostná miera). Ak sa chcete dostať z jednej strany námestia na druhú, nemusíte sa báť, do polhodiny to máte zmáknuté. Domnievam sa, že toto spomalenie je spôsobené studeným frontom, ktorý sa sústreďuje nad miestom konania trhov a nikde inde (k tomuto záveru mi dopomohol fakt, že na trhoch je vždy neuveriteľná kosa). Ľudia sem chodia pokecať (čo je nepochopiteľné, lebo je tam nepohodlie), prídu si zobnúť cigánsku alebo klobásku, ktoré sú na tom humusovom oleji spoločne vyprážané už dva dni po sebe (rakovina pažeráka je očividne neodmysliteľnou súčasťou Vianoc) a už tradične konzumujú medovinu, punč a gaštany. Vždy sa na trhy teším a ešte viac sa teším, keď z tadiaľ odchádzam. Skrátka, k Vianociam patria.

zdroj

Na začiatku adventného obdobia sa leje olovo. Pôvod tradície ani jej funkciu nepoznám, robili sme to doma raz. Bolo to veľmi slávnostné, oco nalial žeravé olovo do vody, spýtal sa, čo tam vidím, ja (aby som pôsobil ako človek s hĺbkou a kreativitou) som povedal, že tam vidím poľského armádneho dôstojníka za volantom tatrovky, načo sa ma on spýtal, že kde preboha, že on tam vidí len pokrčený kov, a bolo po tradícii. Okrem toho je olovo trošku jedovaté, tak prečo by sme sa hrali s ohňom, keď samotnej tradícii ani nerozumieme?

zdroj

Neviem ako u vás, ale u nás sa stromček zdobí asi tri dni pred Vianocami. Za týmto praktickým opatrením je skryté jedno veľmi zarážajúce zistenie - mačky rady bivakujú v útrobách vianočného stromčeka. Nebol by to až taký problém, keby z tadiaľ náš kocúr neskákal na ľudí v priebehu vianočnej večere (stromček je veľmi blízko stola). Mimo iné, celkom rád ho prezdobuje tak, že kde-tu niektorú z ozdôb odstráni.

zdroj

Keď konečne príde Štedrý deň, ocko v reklame na Kofolu zvykne hovoriť, že treba nepapať, aby som videl zlaté prasiatko. To však nedáva zmysel, prasiatko totiž vidím vždy ráno v zrkadle, keď si umývam zuby, je však fakt, že zlatý pri tom nie som. Ako deň starne, všetci sú čoraz viac uvoľnení, až na moju maminu, ktorá ku koncu kapra vypráža už čisto len na plameňoch svojej neuhasiteľnej zlosti.

To ju prejde až keď odbije hodina Štedrej večere a príde krátky obrad, ktorý trvá len dve, tri hodinky. Z nejakého dôvodu sa počas toho hádžu do kútov orechy, tie potom pozbierame a použijeme zasa o rok. Večeru zakončíme rozbalením darčekov. Je irónia, že to, čo by ma ani trochu nepotešilo v detstve, by som si teraz mrte užil, no nikto mi také nechce dať. Ponožky, trenky, deodoranty - prosím áno. Keď neviete, čo kúpiť, treba ponožky.

zdroj

Vianočný čas je môj najobľúbenejší, po letných prázdninách, a zahŕňa mnoho príjemných momentov, o ktorých som sa rozhodol nehovoriť len z toho dôvodu, že sa z nich nedá robiť sranda. Užite si teda posledný týždeň pred Vianocami, tešte sa na Pelíšky, ktoré budú zasa osemkrát opakovať, zabalte darčeky skorej, ako 24. a Šťastné a Veselé želám!