Myšlienkové pochody beznohého bežca #1

Ľudia - ó bože, ako ich ja nenávidím a milujem zároveň. Snažiac sa dostať do útrob myslí pomocou empirických výskumov a pivnými seansami s ľuďmi, ktorí pri pive nadobúdajú doktorát takmer zo všetkého, odhaľujeme nevyslovené očividné tajomstvá spoločnosti.

Prvé blogové odpanenie z mojej dielne nesie názov "úchyl vs štramák". Každý kto má dostatočnú mozgovú kapacitu, aby si ráno zaviazal šnúrky bez pomoci inej osoby by už podľa názvu mohol tušiť, ktorým smerom a akou tématikou sa dnes budeme zaoberať. Tí, ktorí presne z toho dôvodu nosia obuv so suchým zipsom, radšej pozorne čítajte. Aby som predišiel búrlivej diskusii moralistov a bojovníkov za práva iných ľudí, pre porovnanie budeme simulovať situáciu, kedy dvaja ľudia povedia tú istú vetu, na základe ktorej ich následne väčšina ženskej časť populácie rozdelí medzi úchylov a štramákov.

Znenie vety:

" Oh, slečna, ako veľmi by som Vás dnes chcel vidieť nahú v mojom náručí."

Y

Táto veta je medzníkom medzi úchylom a štramákom. Predstavte si pekne upravenú ženu, v najlepších rokoch, idúcu po meste v nádhernom outfit-e, tvár ako z reklamy na drahú prírodnú kozmetiku a krivky ako ženské piliere pornopriemyslu. Presne ten typ, ktorý dokáže spomaliť čas, ten typ, ktorý chlapcom, chlapom, mužom a dedkom krúti krky ako sa po nej obzerajú. Hrdina z davu zrazu naberie odvahu a vyberie sa ju osloviť. Je ním pán Y . Pán Y je vzdelaný, mladý no nižšieho vzrastu a keď bol malý, tak mu na hodinách šachu protivník vybil zub, kedže nevedel prehrávať. Nosí bežné oblečenie, nič svetoborného, ale cíti sa v tom pohodlne. Na hlave má neupravenú hrivu lebo sa mu nechcelo ísť ku kaderníkovi. Podíde k nej a mierne nesmelo zašomre pomedzi zuby vetu: " Oh, slečna, ako veľmi by som Vás dnes chcel vidieť nahú v mojom náručí." - reakcia sa dostaví takmer hneď a to krásne stvorenie má zrazu v očiach zdesenie, obleje ju studený pot a na opätkoch zrazu zrýchli, nič nehovorí iba otočí hlavou opačným smerom a lámuc rýchlostné rekordy mizne zo scény. Nechá za sebou len dojem a smutného pána Y.

X

To isté mesto, tá istá žena o týždeň neskôr. Z davu sa aj tento raz podujme hrdina, pán X, nebojácne sa blížiac k nej si ju premeriava od hlavy po päty. Dnešný hrdina je aktívny športovec, vysoký, statný, mierne zarastený. Okolo neho aura alfasamca, predátora no prosto dokonalý fenotyp ( pre tých, ktorí cez stredoškolskú biológiu spali alebo míňali baterku telefónu na hry - fenotyp sú dedičné znaky zovňajšku = výzor po rodičoch ). Má čerstvý strih od holiča, na sebe oblečenie zvučných značiek a sebavedomé držanie tela. Príde bližšie k slečne a povie jej : " Oh, slečna, ako veľmi by som Vás dnes chcel vidieť nahú v mojom náručí." - ona v rozpakoch, nevie čo má povedať, otočí sa mu tvárou v tvár a v hlave si povzdychne. Zasmeje sa a začne spokojne konverzovať s princom. Nechá mu číslo a večer spolu idú na večeru.

Výsledok:

Jediný rozdiel medzi úchylom a štramákom je teda vo vzhľade. Ľudia boli, sú a aj budú vždy povrchní. Úchyl teda podľa môjho názoru nie je označenie človeka, ktorého zmýšľanie je zvrhlé. Rovnako zvrhlo môže zmýšľať aj štramák a neoznačia ho termínom úchyl. Úchyl by teda podľa mňa vo všeobecnosti mal byť osoba, ktorá má zvrhlé myslenie ( to my všetci, neboj ) a zároveň je zanedbaná, respektíve sa o seba nestará.

Viva la povrchnosť.

PS: Páni, nebuďte úchyli, starajte sa o seba.