Pred rokom som chcel skočiť pod vlak

Spomienka zo 17.decembra 2016.

„Ešte 25 dní.

Kto neskáče,nie je samovrah. Japonské školáčky milujú lokomotívy. A rušňovodiči si vylepšujú štatistiky zrazenej zveri. Otupené koľaje so spomienkou krvi pre nešťastnú lásku,bankrot sebazáchovy.

Predvlani sedemdesiatpäť,vlani osemdesiatdva,túto sezónu zatiaľ sedemdesiatštyri. Vlak je voľba nerozhodných,tunel to je tutovka-par example Margeciansky a Bujanovský-a drví väčšinu zabijakov nálady cestujúcich. Bez rúk,nôh,hlavy je príležitosť sa im poďakovať za ich pozornosť zdevastovaná.

Syndróm Anny Kareniny.

Smutní neznámi hrdinovia o ktorých sa nepísalo...neďaleko Šale udiali sa dve koľajnicové slávnosti za tri dni. Podobné skóre nemá hocijaká trať a fanúšika železnice to nepochybne vykoľají.

Prvá sa odohrala v júlovú sobotu šiesteho roku po miléniu dve minúty po dvadsiatejdruhej hodine. Osobne sa bližšie spoznali vlak Os 4225 v garde s rušňom radu 263 a tridsaťpäťročný hrdina. Na koľaji počuť tep vlaku a s kvapkou meškania v rozmedzí niekoľkých sekúnd vylieči sa na slobodu psyché v hnilobe tela.

127 minút meškania.

Klamú o nás..my neležíme na tratiach pre strasti,to len niektorí..ako teda môžete niečo tvrdiť o našich poryvoch?

Druhá sa konala po dvoch striedaniach Slnka s Mesiacom v čerstvo rodiace sa ráno v 117.kilometri,kde toho dnes už výročia čiernych kroník nielen kameňom hodil do trate,päť desiatok metra od predzvesti návestidla vchodu do stanice Trnovca n.Váhom,v polovici štyristo metrov siahleho mosta cez Váh..dvadsiatichôsmych jesení pamätník. Rv vlak,slávny vozeň motorový čísla 810.638,Railstar Nových Zámok..hláv stínač stínal,amputoval.

Výstup z existencie spoľahlivo okamžitý.

Meškanie bližšie neuvedené. Rušňovodič striedal..bol to jeho premiérový zásah. Zápis do tabuľky ťažkotonážnych strelcov.

Kanonieri vláčikových súprav v nadživotnej veľkosti nadživoty vezú nespokojných zákazníkov nemenovaj firmy zaoberajúcej sa žitím.

Najviac z nás sa odhodlá na jeseň a na jar. Ľudia pália Moreny,my pálime iskrami kolies súprav hrdzu tejto planéty,nás,mesiášov nádraží.

Variácie tvrdšej hry s vláčikmi:

Ľahnúť si naprieč,hlavu položiť na koľaj,uvoľniť sa,predstaviť si to množstvo oceľovej lásky,na druhú trup.

Postaviť sa vlaku čelom,hľadieť mu priamo do svietiacich očí alebo na grimasy vodiča..a zistiť,čo znamená železničiarsky bozk.

Chrbtom k stieračom,chrbtom k vzoru modelárov.

Ešte 24 dní a konečne urobím čin hodný slávy. Fetujem čoraz viac a začínam sa baviť na stavoch,keď už neonanujem sedem hodín,celú noc a venujem sa vypiplávaniu dokonalého plánu mojej samovraždy. Musím to konečne spraviť,aby som dokázal to,čo všetci odsudzujú a mne prídu len trápne slabí na niečo tak náročné ako je ukončiť tento trápny život.“

A nakoniec som to prežil.