Nebuď pohodlný, rozhodni sa

Prečo je nám to tak strašne jedno? Všetko. Od toho čo budeme robiť my až po to, čo s nami budú robiť iní. Nechcem písať o nejakých hlbokých politických konšpiráciách. Skôr sa zamýšľam skutočne len na dôvod prečo.

Je to výchovou našej generácie? Že o nás bolo dobre postarané a tým pádom sme nikdy nemuseli nijak extra rozhodovať o tom, čo budeme robiť? Robili sme proste to, čo nám bolo povedané, lebo sme vedeli, že to bude najlepšie.

Otázne však je, čo sa s nami stalo keď sme dospeli. Áno jasné, každý máme nejaký svoj sen, kam v živote patriť. Tak to skúšame. No nastane prirodzene neúspech. Keby sme dosiahli všetko, čo chceme hneď na prvú šupu, povedzme si úprimne, život by bol jednoduchý a zároveň nudný. Boli by sme akýsi prázdni, možno aj namyslený a bez snahy o progres.

Byť zodpovedný sám za seba znamená byť aj rozhodný. Rozhodnúť sa čomu sa chcem v živote venovať, ako to dosiahnem a čím chcem byť. Či chcem byť človekom spokojným s tým aký som a kde som. Alebo sa len uspokojím s niečím a povedať si nevadí, veď sú na tom ľudia aj horšie.

Je toto progres? Čo sa stane s takým človekom? Stagnuje a časom príde aj nespokojnosť, zatrpknutosť a pozvoľné šírenie akejsi negatívnej energie. Táto energia prináša do života rovnakých ľudí. A vzniká kruh. Kruh z ktorého sa nevieš dostať a v súvislosti na vyššie spomenuté fakty sa z neho dostať ani nechceš, lebo si si jednoducho zvykol.

Neviem, či niečo odporučiť ale mne sa to podarilo. Akosi sa odpútať a rozhodnúť sa. Zvolila som si cestu kedy mi nie je všetko jedno. Samozrejme, že to nie je ľahké ale je to fajn cesta. Lebo ak sa niečo podarí, alebo naopak, ak sa nepodarí. Môžem si za to sama.

Už tu nie je to rameno, ktoré ma prijme, alebo ruka čo to za mňa spraví, či osoba, ktorá to vybaví a napraví. Všetko musím sama.

Vždy buď ty ten, na koho sa vieš spoľahnúť. Nesklameš sa. Je to najpriamejšia cesta. Nebuď alibista. Rozhodni sa.