Prečo sme takí, akí sme?

Vo svojom živote, ste už určite počuli vyjadrenia proti homosexuálom, či už od svojich rodičov, alebo od svojej kresťanskej babičky, ktorá počúva Rádio Lumen celé dni. Pravda je taká, že tieto dve skupiny majú nečo spoločné. Žijú v kolektíve, v ktorom sú tieto myšlienky úplne zavrhnuté z dôvodu, ktorý nemá nič spoločné s ľudskosťou. Taktiež cirkev káže, že máme chovať nenávisť proti "teplým" spoluobčanom. Ale prečo? Spravili niečo zlé? Sú dokonca chorí? Mali by byť diskriminovaný spoločnosťou len kvôli tomu, že sa zamilovali do rovnakého pohlavia? Nezdá sa va to zvrátené? Žijeme v "slobodnej krajine", kde sú tie slobody? Prečo pre ne nebojujeme ako kolektív? Niesme my tí chorí?

K týmto myšlienkam som sa dostal úplnou náhodou.

Bolo obyčajné školské ráno, päťnásť minutová cesta vlakom a 10 min MHDéčkou ma delí od školy. Zašiel som ešte do obchodu, kde som kúpil dva banány pre doplnenie sodíka. V škole som začal zvyčajným skúsnutím grahamovej bagety zo školského bufetu.

Prvá hodina bola unávná, na seminári z biológie som si vypočul výklad o pinocytóze a fagocytóze. Po hodine som sa vrátil do triedy. Pozrel som na mobil a v tom som uvidel, že kamarát mal haváriu, zmocnila sa ma panika a začal som obvolávať ľudí, či sú v poriadku. Našťastie utrpelo len auto, stal sa z neho totálny vrak. Na matematike sme začali debatu o frajerení na autách v zlom teréne, ale neviedla vôbec k ničomu. Po hodine som pocítil svoju nádchu aj na mojom dychu a preto som sa vydal do skriniek, kde som mal uložené svoje Airwaysky, ktoré boli mojou jedinou záchranou. Po ceste som stretol milión ľudí, ktorých som zdravil.Priestor, kde máme na škole uložené skrinky je celkom súkromný a často tam môžete stretnúť školské páriky. Keď som prišiel k skrinkám, pozrel som sa vpravo, boli tam dvaja chalani, ktorí si prejavovali lásku. Samozrejme len bozkávaním. Chcel som im nechať priestor, tak som ich nevyrušoval ani svojim pohľadom. Hneď ako si ma všimli, reagovali útekom. To bolo pre mňa najviac znepokojujúce... Preto som sa zamyslel, čo robíme zle. Neni tento čas na poučenie z chýb starších generácií? Vážne si myslíte, že to je také nechutné? Podľa mňa ste len ovplyvnení vačšnou... Je čas si spraviť vlastný názor na určité veci, stať sa dospelými aj v týchto ohľadoch. Hanba naším krajinám.