18.10.2017 17:12

Tváre mesta #1

Každá tvár skrýva príbeh, aký je ten tvoj?

Môj prvý syn sa narodil predčasne v siedmom mesiaci. Okamžite ho preniesli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Nemohla som ho ani len pohľadiť. Môjho syna. Dva a pol mesiaca bol v inkubátore a špeciálnych postieľkach až nakoniec bol doma. Bol pri mne a ja s ním. Ten strach bol nekonečný. Necelé dva roky trvalo, kým som sa prestala zobúdzať s pocitom, či môj milovaný syn žije. Neustále prehliadky a vyšetrenia, ale prekonali sme všetko. Potom to prišlo znova. Druhý syn sa mi tak isto narodil predčasne. Už počas tehotenstva sme vedeli, že šanca predčasného narodenia v našom prípade je päťdesiat percent, ale dúfali sme len v to dobré. Znovu som zažívala strach a pocit bezmocnosti. Prečo moje deti? Na to neviem odpoveď. Láska a nádej boli veci, ktoré nás s manželom nikdy neopustili. Teraz máme dvoch krásnych synov a budím sa s pocitom, že sú tu pri mne a ja s nimi.

Viac príbehov na Tváre Mesta

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Dudis pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky
27.11.2017 10:26
Tváre Mesta #8
22.11.2017 11:34
Tváre Mesta #7
20.11.2017 14:35
Tváre Mesta #6