Krok vzad, dva kroky vpred.

Konečne som prišla na spôsob ako opísať moju stratégiu žitia v tomto časopriestore. 

KROK VZAD, DVA KROKY VPRED.

Jasné! Ak si strašne chytrý a hneď to chceš zavrhnúť svojou logikou.. že je to tým pádom jeden krok pred odíď!

Nečítaj to!

Ak si chceš nechať poradiť a prekumkať sa... nech sa páčká .. leboo..

NIE JE! 

Nerobím to tak. Nechcem nasilu skákať druhým do cesty ani im šliapať na päty.

(prečo sú šľapky topánky aj ženy?)

Som sliedič, robím to premyslene. 

Neviem byť na jednom mieste, mám potrebu pendlovať medzi skupinami ľudí, meniť kamošov a pri verných ostávať...aaale behám, sem a tam, najmä kam chcem. 

Nad touto vetou sa pozastav a venuj jej pár sekúnd navyše :

Kade chodím, tade idem a kde sa zastavím, tam mi je dobre. 

Nečakané osvietnie :

Neviem sa sústrediť na písanie akurát revízor lapá páchateľa v električke .. žena, celkom pohľadná, mierny predkus. Chlap je bez srdca - ona narieka, on účtuje. Aj oni to majú premyslené. A tu hľa zistím - som ako revízor. Oblečený v bežnom odeve, nesnažím sa vynikať. Kontrolujem, čo mám ....ak mi niečo nesedí - riešim. Avšak  jeden rozdiel predsa je, že ja bez srdca nekonám. Ako by som aj mohla. Nikto bez srdca toho veľa nenakoná, jahaha.

Krok vzad. Držím si odstup.  Učím sa na konaní vás, drahí spolunažívavci. Neznášam spraviť chybu, preto kukám ako ich robíte vy a ja sa im vyhnem. Nevyhnem sa len tým, ktoré som neodkukala a potom mám vnútorný boj, ktorý mi prospeje. V konečnom dôsledku vždy dopadnem dobre. 

Dva kroky vpred - lebo jeden je málo. Jeden mi príde ako polcesta medzi nič nerobením a rozhodnutím sa konať. Nemastné, neslané. Tak ako moje kulinárske počiatky, čo sa chcením zmenilo. CHCEM je ten kľúč. 

Krok vzad. Znamená vyčkať, dať priestor, byť trpezlivý a svoje rozhodnutie neuponáhľať.

Dva kroky vpred. Sú kondícia a chuť napredovať. Spraviť pohym obomi nohami vpred. Jeden krok je 50% posunu. Nehovoriac o tom, že ich môžeš spraviť viac. Dokonca i bežať. Ale opatrne. Neuponáhľane. 

Spraviť viac krokov vzad môže znamenať stratiť niť. 

Tu je dôležité vedieť balansovať. Premyslene sa pohybovať, kráčať svetom s vedomím. 

Cúvať neznamená stáť. Vykročiť neznamená cúvať.

Chapačka? 

S láskou

Skaja

@skajakrom