Predtým než som ťa spoznala

V tomto svete je veľa dievčat/chlapcov ktorí strácajú čas sedením doma pri počítači,mobiloch a hľadaním lásky na sociálnych sieťach ako je facebook,pokec a iné. Sú skleslý a jediné čo od nich môžme počuť je, že o nich nikto nemá záujem, že si nikdy nikoho nenájdu. Namiesto toho by mali tráviť čas so svojimi priateľmi, spoznávať nových ľudí,nové miesta.

Aj ja som taká bola. Niektoré dni som trávila doma za počítačom a začala som si hľadať môjho prvého chlapca. Zo začiatku som nenašla žiadneho chlapca, ktorý by sa mi páčil. Trvalo to niekoľko dní keď, mi napísal chlapec ktorého som poznala zo základnej školy. Ja som ale však nemala záujem o chodenie s ním. Samozrejme som mu zo slušnosti odpísala. Jedného dňa ma zavolala kamarátka na jej byt. Bolo tam veľa ludí a asi tak po hodine ma to tam nudilo a chcela som čo najskôr odísť. Za ten čas som sa stihla trocha aj opiť. V tom mi napísal on a pýtal sa ma kde som, ja som mu odpísala že u kamáratky na byte a že už som na odchode.Za niekoľko minút mi na to odpísal že mám zostať tam že si ide po mňa. V opitosti mi to bolo v podstate jedno. Čakala som ho vonku keď, tu zrazu bol. Nastúpila som. Pamätám si, že vtedy sme strávili spolu celú noc vonku aj s jeho kamarátmi. Ja som to však brala len ako taký úlet. Na druhý deň mi písal. Bol v tom že od včerajška spolu chodíme. No ja som to tak nebrala. Chodieval za mnou každý večer. Nevzdával sa. Bol v tomto veľmi vytrvalý a trpezlivý. Keď, som videla ako sa pre mna snaží a každý deň stojí pod mojim oknom povedala som si, že mu dám jednu šancu, že to spolu skúsime.

To som ale nevedela čo ma pri ňom čaká. Po pár týždňoch sa úplne zbláznil. Začal ma kontrolovať,stále mi volal,nemohla som nikde chodiť. Bol schopný ma čakať pred domom aj celý deň. Veľmi som vtedy trpela. Chcela som to ukončiť. No on bol neodbitný. Stále ma vyhladával, volal mi písal SMSky. Skúšala som mu odpustiť sľúbil mi, že sa zmení no vždy to bolo rovnako. Raz som to už ale naozaj ukončila. Zmenila som si svoje číslo, neodpovedala som mu na správy. On sa ale stále nevzdával a stále ma vyhladával, písal mojej rodine aby som mu odpustila, no so mnou to nepohlo už som nechcela byť v takom vzťahu.

Keď, už som bola sama konečne som sa stretávala s priateľmi ktoých som nevidela dlhšiu dobu kvôi nemu. Bola som ale psychicky na tom zle. Nechcela som chodiť medzi ľudí moc. No jedného dňa ma jedna moja veľmi dobrá kamáratka zavolala na kúpalisko, že ide ona a jej priateľ a jeho kamoš. Tak som teda išla s nimi. Bola som ale veľmi prekvapená. Takého pekného chlapca som už dlho nestretla bol mi veľmi sympatický a bol ku mne milý. Takto ako partia sme sa stretávali každý víkend. Keď, sme boli sami mali sme sa vždy o čom rozprávať. Pomáhal mi. Vedela som, že do nového vzťahu je ešte príliš skoro no ja som ho nechcela stratiť. Prejavil o mňa záujem hneď v ten deň ako sme sa spoznali. Naše prvé stretnutia osamote boli krásne, doteraz rada na ne spomínam na tie naše začiatky. Veľmi sme sa do seba zaľúbili a trávili sme čo najviac času spolu. Keď, už sme boli spolu polroka predstavil mi svoju rodinu, ktorú som si hneď obľúbila.Teraz sú to už 3 roky čo sme spolu.Sme veľmi štastní. Každý víkend trávime spolu a nevieme si predstaviť život bez seba.

Týmto článkom by som Vám chcela povedať, že láska si nás sama nájde aj v tých najneočakávanejších chvíľach.