Folklór. Áno alebo nie?

Pamätám si tie časy keď som ako malý "sopliak" nevedel čo s voľným časom ako by som využil čas po škole. Nikdy som nebol typ dieťaťa, ktoré by si sadlo k počítaču a presedelo tam aj večnosť . Bol som dieťa, ktoré potrebovalo veľa pohybu. Skákať, behať, športovať ale hlavne byť vždy v pohybe.

Môj prvý koníček bol futbal na ktorý na rodičia prihlásili. Mal som veľa pohybu. Veľa tréningov, ale nešlo mi to. Vo futbale sa mi nedarilo. Nebol som taký šikovný ako ostatní spoluhráči. A môj najväčší problém je, že ak v niečom niesom fakt dobrý tak ma to prestane baviť. A tak po 2 rokoch som futbal hodil za hlavu.

Zdroj: pixabay.com

Mojou ďalšou zástavkou v hľadaní si hobby bolo karate. Bojové umenie, ktoré sa rozbiehalo v našom meste tak prečo to neskúsiť. Tvrdé rozcvičky, ešte tvrdšie tréningy a kopec času stráveného na tatami. Zopár súťaží v kate či kumite a potom som od toho zasa odišiel. Prestalo ma to baviť, lebo čím ďalej boli tréningy tvrdšie a tvrdšie a mne sa to prestávalo páčiť.

Zdroj: pixabay.com

Potom prišla mamka s "úžasným" nápadom. Prihlásime ťa na folklór. Bol som piatak na ZŠ a nevedel som čo jej nato odpovedať. Ha Ha Ha veď to je úplne trápne ... chlapec a tancovať? To sa mi fakt majú všetci smiať? Vždy som bol na rodičov nahnevaný prečo mi to robia. Prečo ma chcú tak ponížiť, že ma prihlásia na tanec a ešte na folklórny. Rok som tam chodil s plačom. Rodičia ma museli voviesť až do dverí aby som neutiekol. Cvičili sme nejaké trápne kroky a mal z toho vzniknúť tanec. Po 2 rokoch prišla vedúca folklórneho súboru za rodičmi, že ak zo mňa niekedy bude tanečník tak to bude jej osobný úspech. Po pár rokoch odporu k folklóru prišla zmena ale prečo? Do uší sa mi dostalo, že sa odchádza na zájazd do Turecka. Wau. Takýto výlet za pár drobných je úžasná príležitosť nie? Vtedy ale prišlo aj veľké sklamanie, lebo tohto festivalu sa mohli zúčastniť len osoby staršie ako 16 rokov. Úžasné mal som len 15. Takže táto veľká príležitosť mi ušla o necelý rok. Ale tam nastala aj zmena vo mne. Veď nabudúci rok keď sa budem snažiť môžem sa aj ja niekde dostať.

A tak sa aj stalo v roku 2013 som bol prvýkrát na zahraničnom zájazde s folklórnym súborom a to rovno v Rusku. 14 dní preč z toho 7 dní cesty. Precestovaných cez 2000 km ale šťastný. Teraz som v súbore už 9 rokov a život bez folklóru si neviem predstaviť. Odvtedy som precestoval krajiny ako Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Poľsko, Česko, Rumunsko, Srbsko, Ukrajina ale aj Portugalsko či Azorské ostrovy. Folklór je môj život - hudba, tanec, kroje, zvyky a tradície je to niečo úžasné aké je Slovensko bohaté na nehmotnú kultúru.

Chráňme si nehmotnú kultúru. Chráňme si dedičstvo otcov. Tradícia neznamená uchovávať popol, ale odovzdávať plameň.

P.S.: o ďalšej mojej záľube nabudúce

Janyoo