Cestovanie

Hor sa na hory! Švajčiarske Alpy. Ráno sadni do auta a večer campuj pri najvyššom vrchu Východných Álp a rozprávkovej železnici (+FOTO)

5.4.2018 09:38
Neďaleko Slovenska nájdete na jednom mieste majestátny Piz Bernina, obrovské ľadovce a vyhliadkový vláčik vo výške tatranských štítov.

Rakúsko je s dialnicami tam, kde my budeme v roku 2100 (optimistický odhad), preto nám cesta krížom cez krajinu zbehla ako cesta od stolu k výčapu. Keby som palubnej doske venoval toľko pozornosti ako horám za Innsbruckom, nedošiel by mi 70 eurový pozdrav od tamojšej polície. Čo už, človek sa učí neustále. Pozor na ich populárne "stovky" !

Ozaj sme si neboli istí, či Švajčiarsko je alebo nie je v Schengene. Roaming v roku 2015 stále veselo účtoval, preto sme boli sami s vlastnými hlavičkami. Nevedomosť nás presvedčila zastať pri colnici, vojsť dnu a vytiahnuť policajta von. Nech mu radšej tie pasy ukážeme. Len kývol rukou, že máme ísť, kým mu káva nevychladne. Povzdychli sme si nad ťažkosťou doby, kde si človek musí vynucovať hraničnú kontrolu.

Cieľom bol camping pri mestečku Pontresina, kúsok od známeho St. Moritz (dvojnásobné dejisko zimnej olympiády). Alpské campy pôsobia ako dobre fungujúca sekta, kde sa členovia neustále obmieňajú. Ľudia pôsobia podozrivo pokojne, cudzinci sa nám zdravia a vážna tvár je väčšou raritou ako slovenská ŠPZ. Ráno sa mi cestou na hajzel zdraví starší ujo v trenkách a tielku. S kefkou v ruke si kráča za svoj Mercedes ML, kde mu manželka chystá raňajky vedľa karavanu. Večer nám z ich miesta kýve mladší slovinský párik, ktorým na mapke ukazujeme, ktoré kúpelky sú väčšie a kde nakúpiť potraviny. Balík chipsov za 5 eur a pivo po 4 eurá.

Ďalší deň je to polhodina chôdze k začiatku údolia. Z cesty vidíme červené vagóny vlaku, ktoré si to smerujú k Bernina Pass vo výške cez 2200 m n.m., vraj najvyššiemu železničnému priesmyku v Európe. Okrem turistov ním bežne chodia aj domáci do práce. Vlak ich zviezie zo St. Moritz na druhú stranu do najbližšieho talianskeho mestečka a späť. Cestou sa nevyhnú výhľadu na hory, najmä Piz Bernina (4048 m n.n.) a priľahlý ľadovec Morteratsch. Známe prirovnanie "Škaredá ako cesta do roboty" tu rozhodne neplatí.

Tri hodiny stúpame a ľadovec Morteratch vidíme v plnej kráse. Je ako dlhý popraskaný jazyk, ktorý zo strany olizuje priľahlý Pers gletcher. Dôjdeme na chatu Bovala, kde vyhodíme 10 eur za dve pivá. Je koniec sezóny, ľudí pomenej a máme pre seba celú izbu z matracmi. To všetko za smiešnych 35 eur/osoba/noc.

Ráno nás čaká prechod cez ľadovce a výstup k chate Diavolezza. Ideme poctivo naviazaní, obchádzajúc škáry. Je sranda pod sebou počuť pohybujúce sa tony ľadu.

Horské ľadovce sú veda sama o sebe. Máte pod sebou živý ľad, hýbe sa, no nevidíte ako. Tam, kde sa rokmi vytlačí i posledná vzduchová bublinka, je tyrkysovo modrý ako voda v karibiku. Je schopný vás stiahnuť do svojich útrob a vypľuť o sto rokov kilometre nižšie.

V lete je prechod ľadovcov bezpečnejší. Čerstvý sneh nevytvára pasce, žiadne kroky do crevassu krytého polmetrovým snehom nehrozia. Väčšinou.

Neskôr nám je trochu trápne, keď vidíme mnohočlennú skupinku prechádzať len tak "naverímboha". Síce s vodcom, ale bez lana a mačiek. Cestou prekačujeme meter a viac široké tobogány s modrou ľadovou vodou. Aj by sme si skočili, keby každý nekončil v tmavej diere, odkiaľ sa už nevracia.

Chata Diavolezza je oproti Bovale turistický hotspot. Hore vedie vysutá lanovka, ktorou si aj my radi ušetríme kolená na zostupe. Ľudí je tam ako na Hrebienku. Pri pohľade späť do údolia pochopíme prečo. Je to 3D panoráma toho najkrajšieho, čo severná strana Piz Berniny ponúka. Hore sa týči štvortisícovka, všade prastaré ľadovce zaliate agresívnym slnkom.

Najnamyslenejší sme tu aj tak my, naša štvorčlenná parta, ktorá si to celé odšlapala sama. Nie je nad pocit, keď už len sedíte po výstupe a viete, že vás čaká už len výhľad z kabíny lanovky a pár minútová cesta najkrajším vlakom.

Zastavíme sa ešte pri jazere Lago Bianco. Slnko, voda a ľadovcom rozmliaždená hornina vytvorili takmer nereálny modrý odtieň, veľmi častý pre vody pochádzajúce z tisícročných ľadov.

Sú to už tri dni, počas ktorých dostávame do tváre jednu estetickú bombu za druhou. Preto už nevládzeme hýkať. Ponúkneme krave trávu, no odmietne ju ako švajčiarský colník naše pasy.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.
Priemerné hodnotenie
zatiaľ málo hodnotení
Ohodnoť blog
Pre hodnotenie sa musíš prihlásiť!
Prihlásiť
Pridať komentár
0
Nahor
Ďalšie články, ktoré by ťa mohli zaujímať
Moje Slovensko: Aplikácia ktorá vám ukáže tie najkrajšie miesta vo vašom okolí.
Mlady svet za objektyvom
Krb v nízkoenergetickom montovanom dome
Opuchy nôh, zmiernite svoje bolesti
Chudnutie zo stehien
Náhodne v Karibiku