Čakanie na súd je ako čakať na vlastnú smrť

Strach o svoj zadok a holý život v podobe nekonečných bitiek bez príčiny, o ktoré sa ti postarajú tvoji psychopatický spoluväzni ktorí ťa v spánku asi iba tak zo srandy režú nožom a rozbíjajú ti hlavu stoličkou iba preto lebo už z tej malej cely chytajú amok, prichádza vlna boja samého so sebou.

Dni za mrežami ubiehajú veľmi pomaly. Sú plné výčitiek, smútku, každodenného plaču, a nekonečného čakania na deň súdu.

Čakanie na súd je ako čakať na vlastnú SMRŤ !!!

Čakanie na súdny proces znamená byť zatvorený týždeň na cele o rozmere 4 x 2,5 metra. Od zeme po strop je 659 bielych kachličiek, jedna posteľ a toaleta. Chladná miestnosť s oknom a mrežami ti dáva pocit bezmocnosti. Sedíš tam týždeň v kuse sám so sebou a máš neskutočný strach z toho koľko rokov ti sudca naparí. Okrem toho neprestajného záchvatového plaču s tlakom na prsiach sa modlíš k bohu, aby bol k tebe sudca milosrdný. Modlíš sa aj keď si to v živote nerobil a kostol si videl iba z auta po ceste do práce.

(Takto mi otec opísal pobyt vo väzení . Dokonca mal spočítané všetky kachličky ktoré sa nachádzali na stene. Bolo ich 659.)

Deň súdu.

Keď si v deň súdu prídu pre teba, nezabudnú ti dať putá ako nejakému vrahovi, a odvedú ťa do miestnosti kde bude prebiehať súd. Prokurátor ti hodí na stôl prvý list od dcéry a to po trištvrte roku žiadneho kontaktu s rodinou, aby ťa ešte viac psychicky položil.

Zdroj: pixabay.com

Po odsúdení.

Keď si myslíš že po rozsudku máš to najhoršie za sebou, a môžeš už len odpočítavať dni kedy ťa prepustia na slobodu, tak si naozaj na omyle. „Vtedy sa to peklo v klietke ešte len začína. “ Onedlho ťa preložia z vyšetrovacej väzby medzi odsúdených kde vás už nieje 50 ale 500. Päťsto rôznych druhov kriminálnikov ktorý dennodenne cvičia len aby mali nabúchané telá a vzbudzovali rešpekt a strach. Pre vydobytie rešpektu nemajú najmenší problém použiť silu.