Naprieč hrebeňom Západných Tatier

Začiatok: chata Zverovka. dĺžka: 22km. čistý čas: 10h. stúpanie: 1787m. klesanie: 1917m. cieľ: Hôrňa u Kohúta

Západné Tatry sa síce nepýšia popularitou a návštevnosťou ako Vysoké, ale vrchy ako Bystrá, Baníkov, Tri Kopy, Baranec, Plačlivé či Ostrý Roháč určite dobre rezonujú v ušiach nejednému turistovi.

Pre nás sú Západné Tatry najobľúbenejšou turistickou destináciou na Slovensku. Dokonale v sebe kĺbia to najlepšie z vysokohorskej turistiky s božským kľudom nedotknutej prírody.

Koncom minulého leta sme sa rozhodli zdolať hrebeň trošku netradičnou cestou. Chceli sme ho prejsť naprieč a to z doliny do doliny. Najzaujímavejšou a najdostupnejšou sa nám zdala byť alternatíva z Roháčskej do Žiarskej doliny. Naplánovali sme túru tak, aby bola skutočne výnimočná a poriadne náročná.

Výsledný itinerár vyzeral takto:

Z chaty Zverovka sme postupne chceli prejsť cez Adamcuľu, Roháčske plesá, Smutné sedlo, Plačlivé, Žiarske sedlo, Baranec, Holý vrch až po Hôrňu u Kohúta.

V číslach to vyzeralo takto: uraziť sme mali celkom 22 kilometrov, pričom sme mali prekonať prevýšenie 1787 metrov smerom hore a 1917 smerom dole, s čistým časom šlapania okolo 10 hodín.

Už pri pohľade na profil plánovanej trasy nám bolo jasné, že to za jeden deň nebude žiadna sranda. Veľmi sme nad tým ale nepremýšľali, aby nás to náhodou neprešlo.

A v osudný deň to už vyzeralo takto:

Minulé leto. Turistika naprieč hrebeňom Západných Tatier, alebo: 22 km, 10 hodín, stúpanie 1787 m, klesanie 1917 m. Článok o tomto prechode nájdeš na refresher.sk s odkazom u nás v BIO. Prehádzali sme z Roháčskej doliny cez.....až do Žiarskej doliny. #turistika #dnescestujem #hiking #turistikanaslovensku #horal #horalka #tatry #milujemhory #mountains #mountainlover #hory #priroda #nature #nesednariti #slovak #slovenka #cestujemczsk #insta_svk #milujemhory #tatry #zapadnetatry #mountainlover #adventure #outdooractivity #travelblogger #rohacskeplesa #instaslovakia #exploreeurope #refresher ⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀⠀ @refreshersk @hannahoutdoor @milujemehory.eu @dnes_cestujem @insta_svk @instaslovakia

A post shared by Neseď na riti (@nesed_na_riti) on

7:00, na minútu presne vyrážame po červenej zo Zverovky (1037 mnm) smer Adamcuľa Roháčskou dolinou. Spolu s nami vyráža aj zájadz poľských turistov, ktorý majú ale pravdepodobne iný cieľ ako my.

Pri Adamculi (1189 mnm) dávame ešte rýchle raňajky aby sme mali dostatok energie na náročný výstup. Schádzame z červenej a pokračujeme smer Roháčske plesá cez Spálenú dolinu.

Cestou míňame Roháčsky vodopád a po cca 1 a pol hodine od štartu sa dostávame na Rázcestie pod Predným zeleným (1473 mnm), kde sa pri turistickom rozcestníku nachádza kamenná plošinka s lavičkami a samozrejme krásnymi výhľadmi na okolitú prírodu (v pozadí vidieť Tri Kopy)

Na rozcestí sa oddeľuje žltý turistický chodník smer rázcestie Pod Hrubou Kopou (1577 mnm), my pokračujeme po modrej značke.

Nádhernými scenériami a náročným výšlapom sa dostávame na rázcestie pod Tromi Kopami (1589 mnm), odkiaľ je to už len na skok k Roháčskym plesám.

Po necelej pol hoďke sa dostávame k Hornému (Štvtému) Roháčskemu plesu (1719 mnm). Zo štvorice, ktorú tvoria Roháčske plesá, je toto najvyššie položeným a zároveň aj najhlbším s hĺbkou 8.2 metra.

Máme za sebou cca 2 a pol hodiny od štartu, a pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. Pri Hornom plese si dávame rýchle občerstvenie a pokračujeme ďalej po zelenej značke.

Míňame Druhé a Tretie Roháčke pleso, kde sa ešte zastavujeme aby sme si spravili pár fotiek. Tu stretávame jedného strateného Poliaka pravdepodobne patriaceho k skupine z rána a rukami nohami ho navigujeme na Hrubú Kopu. My pokračujeme cez Veľké Roháčske pleso až na rázcestie Smutná dolina (1522 mnm), kde sa napájame zase na modrú značku so smerom Smutné sedlo.

Začína sa trošku zhoršovať počasie, vyzerá to na poriadny dážď, takže nefotíme, berieme nohy na plecia a šlapeme prudkým stúpaním kamenistým chodníkom hore smutnou dolinou.

Po necelých piatich hodinách sa tak dostávame do Smutného sedla (1962 mnm). Počasie sa trošku umúdrilo, takže rozkladáme piknik a oddychujeme. Máme už toho ale celkom plné nohy. Prešli sme zatiaľ len polovicu, aj to tú ľahšiu. Čaká nás ešte poriadna štreka. Rozmýšlame, či sme si predsa len nenaložili priveľa a nestrihneme to dole na Žiarsku chatu, odkiaľ by sme sa zviezli kolobežkou až do Žiarskej doliny.

Z chvílkového zaváhania sme ale rýchlo vytriezveli a pokračujeme smer Plačlivé (2125 mnm) - výhľad na Plačlivé

Pohľad naspäť do Smutného sedla (áno, tými serpentýnami sme sa štverali hore)

Ešte jeden výhľadík na Plačlivé, v pozadí vidieť Volovec (2063 mnm) a rýchlo pokračujeme cez Plačlivé do Žiarskeho sedla (1919 mnm) - zo sedla to máme ešte 1 a pol hodiny na Baranec. Tu si len líhame do trávy a opäť rozmýšlame či nezísť na Žiarsku chatu. Chvíľa oddychu a Horalka nám ale dodala nové sily. Vravíme si, že teraz to už naozaj nemôžeme vzdať. Odhodlaní sa teda vydávame zdolať posledný, a zároveň najvyšší vrch našej túry, Baranec (2185 mnm).

Bol to zároveň aj najťažší výstup tejto už tak neľahkej túry. Záverečné stúpanie nám dáva poriadne zabrať. Mobilizujeme posledné zvyšky síl. Už ani neviem kde ich berieme. Začíname vyzerať ako 10-roční fagani, čo sú na turistike za trest.

A po neuveriťelných deviatich hodinách šlapania sa dostávame na Baranec. Maximálne vyčerpaní si opäť líhame do trávy a snažíme sa kochať tými majestátnymi výhľadmi na okolie. Za dobrej viditeľnosti je z Baranca vidieť až na Kriváň, to šťastie sme ale nemali. Dorážame posledné zvyšky jedla. Už sme takí otrávení, že vrcholovú fotku ani nemôžme zverejniť. Vydávame sa na záverečný zostup cez Holý vrch (1723 mnm) do nášho cieľa. Už nech to máme za sebou. Všetci sa už vidíme s čapákom v ruke, ale na to si ešte musíme cca dve hoďky počkať.

Výhľad z Holého vrchu na Liptovskú Maru. Blíži sa k nám veľká oblačnosť s dažďom a tak sa moc nezdržiavame a pokračujeme lesom po modrej značke dole. Už skoro bežíme. Po chvíli sa odpájame na lesnú cestu, ktorá vedie piamo ku chate.

Asi 15 minút pred chatou nás víta očakávaný silný dážď. Zastávame. Nemáme už žiadnu silu na vzdor. Dívame sa na nebo. Je jasné, že to najbližšiu hodinu neprejde. Tak sa vlažným krokom, oddaní situácii, pomaly blížime k chate.

Zhruba o 18:00, po 11 hodinách šlapania sme v cieli. Totálne premočení, totálne vyčerpaní, ale maximálne šťastní. Toto bola výzva, na akú sme dlho čakali. A aj keď sme možno ani sami neverili, že to zvládneme, predsa len sme to zvládli.

A tak už len pri vytúženom pivku konštatujeme, že to bola zatiaľ asi najlepšia túra v našom živote (ilustračný obrázok z rána, pretože večer sa to tak rýchlo "zbehlo", že už nikto nebol schopný manipulovať s foťákom).

Chceli by sme v takýchto túrach pokračovať aj toto leto. Ak ťa príbeh zaujal tak nás môžeš zdieľať, budeme ti vďační. A nezabudni nás ďalej sledovať, určite prídeme zase s niečim ešte lepším! Juraj a Linda.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
Sme Juraj a Linda, dvaja stavební inžinieri ktorí zbožňujú turisku, cestovanie, fotografiu, čerstvú kávu, dobré víno a hlavne jeden druhého.

Chceš vedieť, keď neseď_na_riti pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.