Blade Runner 2049 (Recenzia)

Blader Runner 2049 je spojením viacerých majstrovských výkonov aktérov, ktorí zákonite nemusia stáť pred objektívom kamery.

Zdroj: IMDb

Prvým z nich je režisér tejto snímky, Denis Villeneuve, ktorý je podľa môjho skromného názoru jedným z najlepších filmotvorcov dnešnej doby. Do všeobecného povedomia sa v roku 2013 zapísal vďaka Prisoners, thrillerom o napínavom pátraní po dvoch unesených dievčatkách. Nasledovali filmy Enemy, Sicario a v roku 2016 osobne najobľúbenejší, Arrival, v ktorom šikovne pokrútil emocionálnu dejovú líniu so sci-fi žánrom, a vytvoril podľa môjho názoru najlepší film toho roku.

Po vlne kritikmi uznávaných a originálnych snímok sa rozhodol otestovať svoje režisérske schopnosti na pokračovaní kultovej klasiky od Ridley Scotta, Blade Runner. Odvážny krok, ktorý by mnohým ohrozil kariéru vo svete kinematografie a dokázal postaviť proti sebe fanúšikov filmu ako takých. Po vzhliadnutí tohto majstrovského diela však musím konštatovať, že Denis sa nemusí ničoho obávať. Priviedol na svet viac než hodného nasledovníka originálneho Blade Runnera.

Zdroj: IMDb

V mojich očiach žiak prekonal učiteľa a na pleciach filmového kultu vyrástlo pokračovanie, ktoré sa nesnaží okato okopírovať svojho predchodcu. Namiesto toho šikovným spôsobom využíva mytológiu sveta budúcnosti z roku 1982, aby prerozprával príbeh o hľadaní ľudskosti, Boha, zmyslu existencie a otočil tak zrkadlo na samotného diváka, ktorého prinúti dumať nad vlastným bytím.

Ďalším z aktérov spoza objektívu je Roger Deakins, majster kamery, preslávený dych berúcimi zábermi z filmov bratov Coenovcov, Sam Mendesa a vyššie uvedeného Denis Villeneuve-a. Deakins povýšil svet Blade Runnera na úroveň reálnosti do takej miery, že máte nutkanie pocítiť ho na vlastnej koži, poprípade cez Pelikán objednať dovolenku do tejto destinácie. Hra so svetlom, farbami a rozsahom záberov je precíznou prácou pána Umelca.

Zdroj: IMDb

Dôležitú úlohu pri pokračovaní, tak isto ako aj pri origináli, Blade Runnera zohráva hudba, sprevádzajúca nás pri (ešte raz opakujem) úchvatných záberoch futuristického LA, jeho priľahlých zdecimovaných susedstiev alebo post-apokalyptických štvrtiach Las Vegas. Hans Zimmer a Benjamin Wallfisch vzdávajú poklonu Vangelis a zároveň dodávajú pôvodným zvukovým námetom dych syntetickej upršanej budúcnosti. Soundtrack dopĺňajú piesne nesmrteľných legiend, Franka Sinatru a Elvisa Presleyho, ktoré paradoxne pôsobia ako prirodzená a osviežujúca súčasť temných elektronických tónov.

A nakoniec by som rád spomenul bravúrne herecké obsadenie, ktoré nás svojimi výkonmi vtiahne do pochmúrneho deja, odohrávajúceho sa 30 rokov po tom, čo sme naposledy stretli Ricka Deckarda a Rachael.

Zdroj: IMDb

Svetom ľudí a replikantov nás sprevádza K, blade runner, ktorý pri pátraní po biologických androidoch natrafí na pochované tajomstvo minulosti, ktoré ho donúti pochybovať o podstate svojej existencie. Odpovede na otázky, ktoré dokážu zmeniť budúcnosť ľudstva a históriu nášho hlavného protagonistu, drží v rukách časom opomenutý Rick Deckard.

Ryan Gosling, ako K, rafinovane predviedol svoje herecké schopnosti. K sa z chladného lovca replikantov pred našimi očami mení na postavu s nesmiernou emocionálnou hĺbkou a túžbou po duševnej satisfakcii. Spoločne s ním prežívame nádej, sklamanie a vyrovnanie sa s vlastným osudom. Jeho púť nenápadne, ale o to významnejšie dopĺňa Joi, ktorú stvárnila krásna Ana de Armas.

Na opačnej strane od K stojí Luv, Sylvia Hoeks, ktorá slúži ako pravá ruka postave moderného mesiáša, Niandera Wallace-a, v prevedení Jareda Leto. Luv sa podobne ako K snaží dopátrať k významu vlastného bytia, avšak pre svoje účely využíva drastickejšie opatrenia. Sylvia Hoeks predviedla veľmi sofistikovane emocionálny nepokoj a túžby, ktoré prežívala jej postava.

A čo Rick Deckard, pýtaš sa? Harrison Ford nezaspal na vavrínoch, oprášil svoje skilly a ukázal prečo patrí medzi Hollywoodsku aristokraciu. Deckard, po rokoch v zabudnutí, musí čeliť démonom a anjelom vlastnej minulosti.

Zdroj: IMDb

Negatívami pre viacerých divákov môže byť dĺžka a s tým spojená "rozťahanosť" celého filmu. Dve hodiny a 43 minút dá pocítiť každému ich zadok aj v tom najpohodlnejšom kine. Ak však dokážeš stráviť celý deň pri maratóne rozšírených verzií trilógie Pána prsteňov po prežúrovanej sobote, si zahojený.

Blade Runner 2049 sa u mňa zapísal ako jeden z najlepších kúskov roku 2017 a verím, že si vybuduje meno instantnej klasiky v životoch či už filmových laikov, alebo renomovaných kritikov.

Blade Runner 2049 – 9/10