Každoročná chatovica na Téryho chate..

Dorazili sme do Smokovca, všetci sa tešíme. Slniečko samozrejme nikde, počasie zatiaľ vychádza presne podľa predpovede. Nevadí veď Tatry sú krásne za každého počasia. Pásy nahodené, batoh naložený, môžeme spokojne vyraziť.

Šľapem, šľapeš , šľapeme a čo to nevidieť ? Slniečko, nakoniec to predsa len bude pekný deň pre všetkých. Všetci sa rýchlo ponáhľame hore, veď predsa hore čaká teplá polievočka a ktomu ako inak dobre vychladené pivko - samozrejme aj Baranie rohy.

Cesta hore bola pre mňa dosť náročna, nie je sranda šľapať po rozbitom turistickom chodníku na splitboarde. Samozrejme ako vždy, všetci z partie ma predbiehajú a smejú sa, či stále nechcem tie lyže. NIE! Ja ten splitboard nevymením ani za nič. Tak teda šľapem hore a trápim sa, no viem, že hore to bude stáť za to.

Hurá, som na chate. Chrbát si ani necítim. Dnes sa už ale nikam nedostanem. Sakra! Zasa! Tie Baranie rohy snáď už nikdy nevýjdem. Nevadí tak čo teda s načatým večerom? Samozrejme ako inak PIVO! Večer na chate je ako každý rok skvelý. Super partia ľudí. Veď ako inač 18 Východniarov na jednej chate to musí byť párty - len tak aby niekto aj zajtra vládal šľapať.

Ráno! Budíky zvonia z každej strany.. Ale toto ráno je iné, každý pohotovo stáva a uteká von, sledovať ako sa slnko derie von. Och bože to ráno! Nič krajšie ako ráno v horách nie je. Tento rok to fakt vyšlo (zasa - veru máme my na to šťastie). Bezvetrie, dole inverzia, nie je ani zima. DOKONALOSŤ! Nikto nemá slov, všetci len stojíme a nemo hľadíme na tú krásu.

Okej, slniečko sme videli, ide sa na raňajky, nech sme plní síl na dnešný výšľap. Vyzerá to na krásny deň. Všetci sa tešíme ako blchy. Čo máme v pláne ? Sedielko a Priečne sedlo.

Je to nádhera, stopa od Téryho chaty je krásna. Konečne sa mi do nej vošiel celý môj split a nemám problém šľapať. Ďakujem ľuďom, ktorí ešte majú široké lyže alebo inak povedané slušné lopaty. Nie žeby som si stopu nevedela urobiť sama, ale predsa som malé žieňa ( haha). Cesta pod Priečne bola neskutočná. Slniečko svieti, vonku je príjemne. Sneh je priam rozprávkový. Síce sa naša veľká východniarska partia rozdelila na dve skupiny, stále šliapeme vo veľkom počte.

Došli sme pod Priečne sedlo, rozmýšľam. Skúsim aj to Sedielko, no hneď pri prvom kroku, mi moje trieslo pripomenie, že NIE. Vanesska musíš si vybrať, no okej vyberám si teda len to Priečne sedlo. Stopa bola neuveriteľná. Dostať sa do trištvrte sedla a stále mať na nohách split či lyže veru považujem to za veľký úspech :P.

Hore sme vyšli všetci bez problémov. Naskytol sa nám nádherný pohľad. Síce nie je hore veľa miesta, ale dobrých ľudí sa predsa všade veľa zmestí, tak sa tam tlačíme ako sardinky, ale je nám dobre, predsa sa máme radi :D.

Neprekvapuje nás, že z druhej strany sa už na nás valí parta poľských skialpinistov. Teda parta, vyzerá to skôr ako veľký poľský zájazd začiatočníkov skialpu, nie sme žiadny odborníci, ale celkom slušne sme sa na nich pobavili. Obúvame lyže a utekáme rýchlo preč, nech nám čo to nepoškvrnené ešte ostane.

Opaa, nie vždy to ale výjde ako má. Najlepšie ked ostanete visieť zaseknutý na cepíne :D . Samozrejme bez smiechu a fotiek to nejde. Najprv sa posmejeme až tak pomôžeme :D.

Síce je Priečne úplne rozjazdené a na splite lietam zo strany na stranu, tajne v kútiku duše stále veríme, že dole nás čaká nejaký ten kúsok nepoškvrneného snehu. Tak teda mierime dole smerom na Strelecké polia. Samozrejme naše priania sa vyplnili. Krásny pojazd, slniečko, bezvetrie, snežik dokonalý - len my a nad nami banda poľských skialpinistov, tak teda rýchlo, rýchlo dole.

Môžem povedať, že tento pojazd patril určite, medzi najlepšie z tejto sezóny. Úspešne sme sa všetci dostali na lyžiach a ja na splite až do Smokovca, kde nás čakala riadna inverzia a ochladenie asi o milión stupňov, to slniečko ostalo kdesi hore. Nevadí, tak ako každý rok sme si to riadne užili. Ďakujeme všetkým z Téryho chaty za príjemné strávený víkend a že sa tak pekne o nás postarali. Samozrejme prídeme znova, znova a znova. :)