Joe Masseria : Boss zo starej školy

Písal sa rok 1887. Niektoré zdroje uvádzajú rok narodenia 1879. Na Sicílii sa narodil malý Giuseppe Masseria. O jeho detstve sa toho veľa nevie, no prvé zmienky o mladom Giussepem sa uvádzajú v roku 1903, kedy ja presťahoval za príležitosťami do USA.

Ihneď po príchode do New Yorku si Giuseppe zmenil meno na Joe. Keďže medzi prisťahovanými Talianmi bolo veľa tých ktorý prišli do Ameriky zbohatnúť nezákonným spôsobom, dostal sa medzi takýchto ľudí aj mladý Joe, ktorý bol vždy veľmi ambiciózny.

V New Yorku na konci 19. a začiatku 20. storočia fungoval gang Morello. Joe nepatril k vysoko postaveným členom. Nedalo sa hovoriť o organizovanej skupine s nejakými pravidlami. Bola to skôr svorka vlkov, kde si každý chcel utrhnúť kus mäsa pre seba. Vo vedení gangu Morello sa striedali po smrti prvého šéfa Antonia Morella sa na čele gangu striedali Giussepe Morello a Ignazio Lupo Saietta. Po uväznení týchto dvoch šéfov za rôzne zločiny sa do čela dostal Nicholas Morello po ktorom prebral žezlo Ciro Terranova. Posledným vodcom skupiny bol Peter Morello.

Joe mal ambície dostať sa do čela skupiny, kde vládla dusná atmosféra, gang bol rozkúskovaný a vo vnútri gangu sa strhol boj o moc. Terranova bojoval proti Morellovi.

V roku 1922 prišlo k zlomu vo vojne Morellovho gangu. Rocco Valenti, vysoko postavený člen skupiny bol chladnokrvne zavraždený. Vrahom vybratým na túto akciu bol Charles Charlie Luciano. Možno už vtedy chystal svoj veľkolepý výstup na samotný vrchol Mafie. Touto vraždou sa ukončil rozbroj vo vnútri gangu.

Joe Masseria sa stal najväčším šéfom zločinu v New Yorku. V tej dobe sa ešte nedá hovoriť o Cosa Nostre, no dokázal okolo seba zhromaždiť ľudí, ktorí v ďalších rokoch vytvorili krvavú líniu mafie naprieč Americkými dejinami. K jeho skupine patrili mená ako Charlie Luciano, Vito Genovese či Frank Costello, čiže ľudia ktorí sa zapísali do Amerických dejín mafie veľkými písmenami.

Joe Masseria rozširoval svoje impérium a bohatol najmä na pašovaní alkoholu a prostitúcii. Viackrát bol terčom rôznych atentátov, no vždy bezúspešne. Bol najsilnejším bossom v New Yorku. V tej dobe si moc vo Veľkom jablku delilo viacero mafiánskych klanov. Najsilnejší bol Masseria, ktorý ovládal časť Manhattanu. Jeho najväčším konkurentom bol Salvatore Maranzano, ktorý s ním zvádzal súboj práve o Manhattan. Ďalšími bossmi boli Joe Profaci ovládal Staten Island a Brooklyn, Al Mineo šéfoval New Yorským dokom a Tom Reina, ktorý vládol v Bronxe.

V roku 1930 vypukla v New Yorku prvá skutočná vojna mafiánskych klanov. Proti sebe stáli dvaja najväčší vlci v svorke Masseria a Maranzano. Tejto vojny sa zúčastnili všetky "rodiny" či už sa pridali na jednu alebo druhú stranu, zapojili sa aj klany z Chicaga alebo Detroitu. Tento súboj dostal pomenovanie Castellamarská vojna, podľa toho, že veľa účastníkov a bojovníkov, no najmä hlavní protagonisti Masseria a Maranzano pochádzali z Castellamare del Golfo na Sicílii.

Na oboch stranách prichádzalo k veľkým stratám. 26. Februára 1930 Vito Genovese zastrelil na príkaz Masseriu Toma Reinu. Partia okolo Lucky Luciana mala dosť archaických spôsobov Masseriu, ktorý uznával iba rodených Talianov a ktorého praktiky a metódy im prišli zastaralé. Spriahli sa proti svojmu bossovi a pripravili plán na konci ktorého sa chceli podvoliť Maranzanovi a Joea navždy odstrániť z cesty a ukončiť krvavú vojnu.

Joe Masseria rád navštevoval istú Taliansku reštauráciu menom Nuova Villa Tammaro. Písal sa 15. Apríl 1931 a Joe si myslel že je stále nedotknuteľným bossom. Na obed ho vylákal Charlie Luciano, ktorý to celé pripravil a zorganizoval. Ako strelci boli určení Vito Genovese, Bugsy Siegel a ďalší dvaja. Luciano sa na dohodnutý signál ospravedlnil a odišiel na toaletu. Vtedy do reštaurácie vošli strelci a spustili na Joea smrtiacu paľbu, ktorú nemal šancu prežiť.

Maranzano sa stal víťazom vojny a ihneď sa prehlásil Capom di Tutti Capi, bossom všetkých bossov. Charlie Luciano prebral miesto po Masseriovi a prisahal vernosť Maranzanovi. Lucky ale hľadel do budúcnosti. A v tejto budúcnosti sa jeho predstavy líšili od Maranzanových... V jeho budúcnosti totiž Salvatore Maranzano odpočíval pod náhrobným kameňom.