Hor sa do mesta! New Delhi. Ako si užiť mesto a opustiť ho
Zastávky metra sú v Delhi najlepší úkryt. Aj tam na nás všetci čumia (neviem si to vysvetliť, bielych západniarov musia vídavať denne), no je to miesto s príjemnou teplotou a neutrálnym kovovým zápachom, kde viete stáť na mieste dlhšie ako tridsať sekúnd. Tridsať a viac sekúnd bez toho, aby ste boli nútení k interakcii s niekým, kto si vás chce odfotiť, zviezť tuktukom alebo robiť sprievodcu.
Chandni Chowk, kde chowk znamená trhovisko, je zastávka na oranžovej linke metra. V 16. storočí tu dal trh vybudovať mughalský panovník Shah Jahan a areál križovali vodné kanály. Celé trhovisko je kultovým miestom, dedičom starej Indie, reprezentant súčasnej nábožensky pestrej krajiny. Poslúžilo aj ako reálna kulisa pre natáčanie bollywoodskych trhákov. Chcete rýchlo nasiaknuť hlavným mestom Indie? Tak vystúpte presne tu. Red Fort (Červená pevnosť) je pätnásť minút pešo smerom na východ. Vo vzduchu je aróma ako v kuchyni indického bistra. Pre niekoho smrad, pre iného spúšťač pavlovho reflexu. Každopádne, aj týždeň po návrate na Slovensko som všetky vône cítil i zo svojho mobilu.
Pri prechode od Chandni Chowk k Red Fort sme prekráčali veľmi intenzívnych pätnásť minút. Predáva sa tu naozaj všetko a najväčšiu radosť by sme lokálcom urobili, keby sme to všetko naraz kúpili. Začal som ľutovať každý dlhší očný kontakt, ktorý brali ako výzvu k biznisu. Indické časové pásmo je tri a pol hodiny pred Slovenskom. Nikto vám však nepovie, že tu sa mení aj rýchlosť času. Náš život sa zrýchlil a nespomalil najbližšie tri týždne.
Pri Red Fort začali selfie. Indovia sa s cudzincami radi fotia. Mladí fagani, aj celé rodinky. Počuli sme o tom, no až tam nám došlo, že im z tých fotiek naozaj trochu hrabe. Do piatich minút sa na nás vystriedalo päť smarphonov a dvadsať ľudí. Spočiatku milé, neskôr otravné.
A Red Fort? Obrovské. Akoby ste Spišský hrad nafarbili na červeno a položili do stredu mesta. Nemohli sme vojsť dnu, lebo sa nám nechcelo. V rade stála polka Indie a pri čakaní hrozila ďalšia dávka fotomaratónu. Prechádzka okolo hradieb sa ukázala ako príjemná alternatíva. Veľa tieňa a málo ľudí sú dobrou psychohygienou v megameste.
Keď sme si konečne obstarali mapu mesta, zamierili sme si to k India Gate a Deer Park. India Gate je taký indický "víťazný oblúk" venovaný pamiatke padlým vojakom v prvej svetovej vojne. Najbližšie k miestu je to zo zastávky metra Central Secretariat. Odtiaľ to môžete dať tuktukom alebo pešo cez veľmi pekný a zelený park vedľa bulváru Rajpath Marg. Je to veľká pikniková plocha s vodou uprostred. Mestskí Indovia sú na chôdzu skúpi, cez park sa im chodiť neráči a to z miesta robí ďalší vhodný priestor na mentálny oddych. Hovorím o parku, nie o India Gate. Tam je milión ľudí a všetci sa chcú cvakať s Európanmi.
Deer park je "deer" kvôli danielom, ktorých tam nájdete vo vyhradenom priestore za pletivom. Konkrétne ide o Daniela škvrnitého, asi najkrajšia vysoká zver akú som videl. Dospelý samec vyzerá ako Bambi s veľkými parohami. V parku je všade tieň, ktorý v Indii oceníte podobne ako vodu. A recykláciu plastov.
Od hlavného mesta som čakal najmenej, no príjemne prekvapilo. Je to zaiste kultúrna facka, o to viac, keď prichádzate z krajiny, ktorá ma menej obyvateľov ako štvrtina celého Delhi. Vedeli sme si tam predstaviť stráviť ešte jeden celý deň, no byrokraticky vydretý online vlakový lístok kázal čas odchodu hneď na druhý deň.
O šiestej ráno nám došiel Uber a odviezol nás za super cenu k vlakovej stanici. V Delhi Uber ešte nestihli zrušiť, napriek tomu, že aj tunajši taxikári sú ozdobou mesta. Na vlakovke si nás pri vstupe odchytil týpek, ktorý sa tváril ako pracovník stanice (doteraz nevieme, či ním naozaj bol) a po kontrole lístkov povedal, že to máme kúpené ako domestic pasažieri a nie turisti. A to je WROONG. Vraj budeme platiť pokutu a musíme si kúpiť nový lístok. Desať minút pred odchodom vlaku sme nechceli riskovať kúpu dokladu na mieste, kde všetko trvá x+? minút. Opýtal som sa na výšku pokuty. Na pracovníka stanice si sumou nevyzeral byť veľmi istý. Nakoniec povedal približné čislo. To možno oľutoval, keďže sme sa na neho vykašľali a išli to risknúť. Vlak odchádzal z nástupišťa 16 na opačnej strane celého komplexu. Stihli sme to na minútu presne.
Ďalšia zastávka pred Himalájami - Rishikesh.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď HikingHigh pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.